Okrúhle pred šesťdesiatimi rokmi voda z Váhu zatopila medziriečie pod Novými Zámkami. Rieku museli odkloniť umelým kanálom.
KAVA. Rieka Váh a dnes už odstavené pôvodné koryto rieky Nitry tvorí pod Novými Zámkami medziriečie tvaru nepravidelného trojuholníka.
Na severe je ohraničené hradskou Nové Zámky – Kolárovo, na juhu má zakončenie pri majeri Lándor, tri kilometre severne od Komárna. Tento málo zaľudnený kút nášho regiónu, donedávna kraj močiarov a poľných samôt, bol v apríli roku 1952 totálne zničený zátopou z Váhu.
Skaza prišla z Komoče
Obe rieky – Váh na západe a vtedy ešte vodnatá rieka Nitra na východe – hrozili aj v tú jar povodňami. Napokon okolo polnoci z 15. a 16. apríla 1952 premočená vážska hrádza nevydržala mocný a dlhotrvajúci nápor vody a povolila pri čerpacej stanici Komoča. Nešťastná chvíľa nastala paradoxne v čase, keď v okolitých dedinách vrcholili veľkonočné zábavy. Z otvoru dlhého okolo päťdesiat metrov išla špinavá riava dobyť celé medziriečie.
Vtedy ešte primitívna a málo pripravená protipovodňová ochrana bola voči mocnému prúdu bezmocná, takže počas nasledujúcich piatich dní bolo zaplavené územie až po Lándor. Podľa odhadov, pod vodu sa dostalo okolo desaťtisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa dovtedy ukazovala sľubná úroda ozimín i jarín.
Trpiace samoty
Hrádze pri riekach nepustili povodňovú vlnu do Nesvad a Imeľa, zátopa však neušetrila chotáre týchto obcí, najmä samoty a majere patriace ku Kolárovu, Kameničnej a Martovciam. Zrútilo sa tu okolo stopäťdesiat domov postavených z nevypálených tehál, alebo z nabíjanej hliny.
Najviac si od živla vytrpeli obyvatelia dedinky Kava a samôt okolo nej. Tento chotár leží najnižšie, preto väčšina povodňovej riavy sa zliala práve sem.
„Bol som ešte dieťa, no dobre sa pamätám, ako sme pred vodou utekali,“ hovorí Štefan Pšenák z Kavy. „Kde stál náš dom, namerali sme tri metre vody. Zo špinavého mora vyčnieval iba kavanský cintorín, ktorý predkovia zriadili na piesočnatom vŕšku.“
Bez obetí na životoch
Signalizačný, ani záchranný systém ešte nefungoval, takže každý sa ratoval ako vedel. Zatopencov zväčša prichýlili príbuzní a známi v dedinách za riekami, odkiaľ sa postupne vrátili do konca leta.
Rovná sa priam zázraku, že napriek chaotickej situácii nik neprišiel o život a aj zranenia sa vyskytovali len ojedinele. Skoro všetky obydlia však boli pováľané, úroda vyšla navnivoč a zahynulo veľa domácich aj divých zvierat.
V každom nešťastí je však niečo dobré. Preto medziriečie po veľkonočnej povodni orámcovali mocnými protipovodňovými valmi a vrtošivú rieku Nitru odklonili pod Novými Zámkami umelým kanálom.
