KOMÁRNO. Zásluhou českej spoločnosti RegioJet boli na túto 116-ročnú žitnoostrovskú magistrálu nasadené motorové súpravy, v ktorých cestujúci nájdu väčšie pohodlie a čistejšie prostredie ako dosiaľ. Okrem toho nové vlaky jazdia častejšie a nepomerne rýchlejšie.
Pamätníci slimačieho tempa
Príslušníci najstaršej generácie sa ešte pamätajú na éru dychavičných parných vlakov, ktoré na tejto trati premávali slimačím tempom. Rukolapné svedectvo o tom vydáva Cestovný poriadok Československých štátnych dráh na rok 1952, teda knižôčka spred šesťdesiatich rokov.
Napríklad prvý ranný vlak bol z Bratislavy vypravený o 5:22 h a do Komárna dorazil o 9:17 h - čiže zhruba stokilometrovú vzdialenosť prešiel za tri hodiny a 55 minút.Prvý ranný vlak v opačnom smere prešiel trať „len“ za tri hodiny a 53 minút.
Kto teda chcel v Bratislave prísť načas na vyučovanie, musel v Komárne nastúpiť do vlaku už o pol štvrtej. Ešteže v tom čase sa ľudia natoľko neponáhľali ako dnes. Počas cestovania radi nadväzovali rozhovory s druhými a tak ani nezbadali, ako im hodinka-dve ubehla.
Kvôli úplnosti dodávam, že motoráky nasadené po 4. marci tohto roku cestu naprieč Žitným ostrovom prekonávajú za dve hodiny a šesť minút, zrýchlené spoje aj skôr.
Pomaly aj inde
Cestovný poriadok spred šesťdesiatich rokov potvrdzuje, že podobne pomaly sa chodievalo aj na ďalších tratiach. Napríklad cesta osobákom z Nových Zámkov do slovenského hlavného mesta trvala najmenej dve a pol hodiny. Výnimku mali len medzištátne rýchliky.
Napríklad slávny Balt - Orient expres z Prahy do Bukurešti a Sofie prešiel úsek z Bratislavy do Nových Zámkov za hodinu a štrnásť minút. Cestujúci však veľa úžitku z takejto rýchlosti nemali. V Štúrove stála súprava kvôli dôkladnej pasovej a colnej prehliadke 57 minút a len potom mohla pokračovať za hranice.
Vlakmi do odľahlých končín
Keďže autobusová doprava bola pred šiestimi desaťročiami ešte v plienkach, vlaky jazdili aj do tých končín, kde by sme ich dnes márne hľadali. Zo Štúrova chodil motoráčik až do Chľaby, kde si dve minúty odpočinul a pustil sa nazad. Podobne sa vlakom chodilo z Komárna do Kolárova, z Kvetoslavova do Šamorína, zo Šale do Nededu, alebo zo Zlatých Moraviec do Topoľčianok.
V uplynulých desaťročiach boli v Komárne zrušené až dve vlakové zastávky – jedna pri tzv. tehelni smerom na Nové Zámky, druhá pri lodeniciach. O svoje zastávky prišli aj ľudia z Rúbane a Šarkana na trati do Štúrova. Keďže tieto staničky boli od obcí značne vzdialené, už nikomu nechýbajú a cestujúci sa presunuli do autobusov.
