Neprofesionálna divadelná scéna v Nových Zámkoch si pripomenula začiatkom sezóny 2011/2012 významné jubileum.
NOVÉ ZÁMKY. „Na jeseň 1991 gymnazisti Lívia a Mária Kuzmické, Eva Abrahámová a Marek Palacka chceli založiť divadelný súbor a tak prišli za mnou, či by som im s tým nepomohol,“ spomína na začiatky divadla Jozef Palacka, terajší režisér súboru Divadla Mladých. „Spolu s metodikom Okresného osvetového strediska Štefanom Červeným sme postupne budovali súbor. Nacvičovali sme krátke etudy.
Pán Červený prišiel s nápadom, či by sme na návrh MO Matice slovenskej v Nových Zámkoch, ktorého predsedníčkou bola Jana Garajová, pri príležitosti 70. výročia prvého slovenského divadelného predstavenia nenacvičili hru Františka Urbánka Bludár, ktorá sa uvádza ako prvé slovenské divadelné predstavenie v Nových Zámkoch,“ dodáva J. Palacka.
Zábery z predstavení divadla si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku http://novezamky.sme.sk/c/6292053/divadlo-mladych.html
Hercov si požičali
Keďže nemali dostatok mužských hereckých postáv, požičali si hercov z Bánova: Imricha Juríka, Ferka Bednárika a Adriána Ohrádku. Už v tej istej sezóne súbor obsadil tretie miesto na divadelnej prehliadke v Tlmačoch, Eva Abrahámová a Peter Ranto získali cenu za herecké výkony. Pri tvorbe tejto inscenácie sa k súboru pripojil František Perger, scénograf Divadla A. Bagara v Nitre, ktorý so súborom spolupracuje dodnes.
„Nakoľko sa do súboru v nasledujúcej sezóne prihlásili nový adepti herectva, museli sme uvažovať o ďalšej hre. Voľba padla na muzikál pre študentskú obec autorov Pavla Dostála a Richarda Pogodu Jednotkári. Na spoluprácu sme oslovili Štefana Kollárika, ktorý hru režíroval.
Divadelný súbor sa naďalej rozrastal a po otvorení Centra kultúry na Nábreží sa začala spolupráca okrem MO Matice Slovenskej aj s Mestským kultúrnym strediskom v Nových Zámkoch, ktorého riaditeľom bol vtedy Ján Čičátka,“ približuje históriu súboru Jozef Palacka.
Pôvodná zostava Divadla mladých, Bludár 1992: popri mladých študentoch boli členmi aj starší skúsenejší herci.
Využil potenciál mladých
Úspech zaznamenali viaceré hry Divadla Mladých pod režijným vedením J. Kollárika: Keby všetky ženy sveta (1993), Husári (1995) a autorské muzikály dvojice Kollárik-Čičátka Dedko drakula a iné strašidlá (1995), Gaudeamus Igitur (1997), Hlava rodiny (1998) a Ako išiel Ďuro do neba (1999).
Posledne menovaná hra bola zároveň aj poslednou v réžii Štefana Kollárika v Divadle Mladých, ktorý využil najmä herecký potenciál miestnych mládežníkov, študentov stredných škôl, spevácke či tanečné talenty.
V ďalšej sezóne uviedol divadelný súbor hru J. Hollého Kubo (2000/2001) už pod režijným vedením Jozefa Palacku a v spolupráci s folklórnym súborom Matičiarik.
Veľkým kultúrnym počinom bolo uvedenie snáď najúspešnejšieho predstavenia Divadla Mladých spevohry E. Brylla a K. Gärtnerovej Maľované na skle (2004). Spolupráca s folklórnym súborom Matičiarik a vokálnym zborom Enthea vyniesla muzikál do nebies. Hra sa uvádzala dve sezóny, spolu mala 25 repríz.
Divadelná rodina
Práca so začínajúcim hercom bola pre oboch režisérov náročná. Do divadla prichádzali mladí ľudia, ktorí ho nikdy nerobili. Mnohí bývalí divadelníci, dnes už zrelí dospeláci, spomínajú na svoje pôsobenie v súbore s nadšením, a to aj napriek tomu, že ich viedlo motto „Divadlo je pokora, divadlo je rehoľa, divadlo je učiť sa texty naspamäť!“.
Mládežníci sa museli počas skúšok podrobiť tvrdej disciplíne, veď príprava predstavenia trvala aj viac ako tri mesiace. Pravidelné skúšanie niekoľkokrát do týždňa, čítačky, hudobné nahrávky, nácvik choreografií, kostýmovky, generálky... Odmenou bola premiéra, nabitá sála, diváci, ich potlesk a standing ovation.
Divadlo sa za ten čas stalo pre mnohých novou rodinou. „Boli sme skvelá partia. Výlety, predstavenia, festivaly... Krásne obdobie nášho života. Nič nám vtedy nechýbalo,“ spomínajú starší divadelníci aj po rokoch na svoje začiatky.
Gaudeámus igitur 1998: éra muzikálov, Medzi študentmi v úlohe profesora Štefan Červený.
Spolupráca s Paradoxnými
Keď v roku 1997 založili herci Divadla Mladých Peter Červený s Ľubošom Lačným Divadlo Paradox, netušili, že sa dožije dnes už zrelej pätnástky. Časom sa umelecké teleso „Paradoxných“ stalo partnerom súboru Divadla mladých. Odohrali spolu veselohru Čaj u pána senátora (2006), Pytačky (2007), Z muzikálu do muzikálu (2008), Luigiho srdce (2010) a pod režijným vedením Jozefa Palacku Sluha dvoch pánov (2000) a Charleyho teta (2003), ktorá zožala veľký úspech u novozámockého publika. Často sa stáva, že sa herci objavujú v inscenáciách obidvoch súborov.
Divadelné úspechy
Divadlo Mladých sa počas dvadsaťročnej činnosti zúčastnilo viacerých divadelných prehliadok, získalo viacero individuálnych alebo kolektívnych ocenení. Vystupovalo v okolitých mestách a v zahraničí (Maďarsko – Tardoš, Budapešť, Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš; Česká republika – Znojmo).
Pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku divadla súbor uviedol hru bratov Čapkovcov Lásky hra osudná (2011), v ktorej sa predstavili nové talenty Marek Lupták, Tibor Pénzeš, Roberta Drugová, Petra Ondrišáková, Michal Rosival, Nikoleta Böjtöšová, Lenka Annušová, Júlia Hamranová.
Veľkou pomocou bola aj spolupráca dramaturgičky Zuzany Bírešovej a scénografa Michala Simandla, študentov VŠMU. Za dosiahnuté úspechy a prínos v rozvoji miestnej kultúry bola súboru udelená Cena primátora mesta Nové Zámky.
Mladí divadelníci sa najbližšie predstavia 23.marca o 19.00 hod. v MO Matice slovenskej s derniérou komédie Lásky hra osudná, na ktorú Vás srdečne pozývajú.
Autor: DM
