Výstavu najnovších diel umelca Miroslava Cipára s názvom 1+1=3 otvorili vo štvrtok 26. januára v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch.
NOVÉ ZÁMKY. Premiéru výstavy najuniverzálnejšieho slovenského umelca Miroslava Cipára zahájila vo štvrtok podvečer riaditeľka galérie Magdaléna Klobučníková. Autorka projektu Eva Trojanová, ktorá pripravila koncepciu výstavy s dominantným zastúpením maliarskej tvorby s prepojením na kresbu, kaligrafiu a objekty, prítomným objasnila názov výstavy. “Pre mnohých je možno trochu nepochopiteľný. Prečo 1+1=3? Veď je tam chyba! Umelec chcel zrejme naznačiť, že v umení neplatí matematika. 1+1 nemusí byť 2, pretože umenie je hlavne o fantázii, o niečom inom, než o vopred daných vzorcoch,” vysvetľovala kurátorka Trojanová. Diela Miroslava Cipára budú prístupné verejnosti i školám do 17. marca.
Od bodu k čiare
Miroslav Cipár, známy majster línie a farby vo svojich prácach predstavuje čiaru a jej brilantné využitie. V jeho tvorbe je na nej všetko založené, cez ňu sa prepracoval k maľbám, k reliéfom a objektom. “Po tých zložitých úvahách, ktoré sú väčšinou pre začínajúceho umelca také lákavé, som stále viac a viac začal analyzovať prvky, z ktorých sa skladá tá veľká umelecká kompozícia. Zistil som, že na samom začiatku, tak ako je to napísané aj v Písme Svätom - na začiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha..., muselo byť na začiatku niečo aj v grafickom zmysle. Bol to bod. A potiahnutie bodu je čiara, čiže čiara bola na samom začiatku,” povedal pre MY umelec Miroslav Cipár.
Autor nápisov čákareň, budef či nástupište
Málokto vie, že niektoré nápisy v budove železničnej stanice v Nových Zámkoch nesú autorstvo umelca oceneného niekoľkými európskymi i domácimi cenami. “V Nových Zámkoch som robil jednu zo svojich prvých prác pre architektúru. Tvar písma v názve Nové Zámky alebo nápisy ako čakáreň, bufet či nástupište, to je moja práca. Teraz som však už videl, že sú tam všelijaké popletené, premaľované a iné nápisy,” dodal Miroslav Cipár.
Slovami Ľubomíra Feldeka
Život Miroslava Cipára a dôležité životné udalosti Cipárovho otca vo svojom príhovore priblížil spisovateľ Ľubomír Feldek, jeho dlhoročný priateľ. “Na úvod niekoľko faktov. Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 na Semeši v centre drotárie. Dátum narodenia má spoločný s Elvisom Presleym. Do gymnázia chodil v Žiline, to je zase čosi, čo má spoločné so mnou,” vtipne poznamenal Ľubomír Feldek. O Cipárových umeleckých dielach nehovoril. “Čo sa mňa týka, nehrám sa tu dnes na kunsthistorika, budem hovoriť len ako priateľ. Moje slová sa budú inšpirovať predovšetkým tým, čo si pamätám z našich priateľských rozhovorov. Miro mal krásny vzťah k svojmu otcovi. Otec Cipár bol človek, ktorý sa nebál života, vedel bojovať za to, aby sa mu život vydaril, ale vedel zniesť aj každý jeho úder,” zvýraznil Feldek.
Príbeh o zázraku
Ľubomír Feldek rozpovedal obecenstvu príbeh, ktorý sa odohrával počas vojny na Semeši. Cipárov otec vlastnil hostinec, v ktorom neraz nalieval do pohárov Nemcom a niekedy vo vedľajšej miestnosti aj partizánom. “Mirov otec ich návštevu vraj zvládol s pokojom,” doplnil Feldek. “Ktosi ho však zradil a tak sa mal stať na sklonku vojny jednou z obetí hromadnej popravy. Nestal sa ňou. Mirov otec ako jediný popravu zázrakom prežil. Dokonca dvakrát, pretože prežil nielen salvu popravčej čaty, ale aj ďalší výstrel, keď popravených ešte dorážali z blízka. V noci sa vyhrabal z kopy mŕtvol a doplazil sa domov,” pokračoval Ľubomír Feldek. Cipárov otec mal vtedy 45 rokov a ďalších 45 rokov žil. Súčasťou Cipárovej filozofie sa stalo poznanie, že vrcholný okamih, ktorý rozhoduje o ľudskom bytí alebo nebytí, prichádza práve uprostred života. “V Mirovom prípade stred neleží medzi začiatkom a koncom jeho života, je ním kruh. Tým kruhom je všestranný talent a mužná sila akú mal jeho otec. Nestal sa otrokom všestranného talentu, stal sa jeho pánom. Vďaka jeho sústredenej zrelosti máme dnes naozaj šancu uveriť tomu zázraku, že 1+1=3,” povedal Feldek na záver.
