NOVÉ ZÁMKY. Pri odchode dostala od kolegov prvý VIP preukaz. Bývalej riaditeľke garantuje doživotné bezplatné členstvo v knižnici. Okrem iného môže napríklad vyrušiť ktoréhokoľvek pracovníka za účelom spoločenskej konverzácie a bezplatne sa občerstviť v knižničnom libresse. Pravdepodobne bude vôbec prvým svojho druhu v evidenčnej sieti slovenských knižníc.
Hľadali jeden celistvý priestor
“Knižnica bola kedysi v priestoroch dnešného Marianumu na Hlavnom námestí, bola pomerne malá, i kolegov bolo omnoho menej. Veľmi milo ma privítali, dobre mi to padlo,” spomína na svoj prvý deň v zamestnaní M. Szilágyiová.
V roku 1977 sa knižnica pod vedením Marty Weissovej presťahovala do budovy Slovenskej poisťovne (Allianz), kde sídli dnes. Budovu postavili traja spoluinvestori, knižnica zaberala takmer dve poschodia. „Budova nám sčasti patrila. Po roku 1989 sa však zmenili zákony a poisťovňa získala do vlastníctva celý objekt. Keď som v roku 1999 nastúpila na post riaditeľky, dohnala som to až na ministerstvo, ale nepomohlo,” hovorí. Z knižnice sa nestal majiteľ, ale nájomca.
V roku 2001 sa počas rekonštrukcie budovy na pár mesiacov presťahovala do vtedajšej škôlky na Němcovej ulici. Po návrate získali priestory na prízemí, poschodie, spoločenskú sálu a vlastný vchod, čo je podľa riaditeľky veľmi dôležité. Aj tak sa do budovy nezmestili všetky oddelenia. Už od roku 1972 je oddelenie odbornej literatúry v budove mestského úradu na Hlavnom námestí. Po rekonštrukcii tam pribudla galéria, pivnica slúži ako sklad literatúry a archív dokumentov.
Jedinú pobočku majú seniori
Za svoj osobný neúspech považuje Marta Szilágyiová kauzu budovy bývalej spoločnosti Agris, ktorú mala knižnica záujem odkúpiť a zrenovovať. „Veci už boli dohodnuté, predkúpna zmluva pripravená, peniaze boli dvakrát nachystané v rozpočte, aj eurofondy by sa dali využiť. Krajskí poslanci na poslednú chvíľu od kúpy odstúpili. Povzbudzujem svojich nasledovníkov, aby sa prípadu nevzdali. Mesto budovu ešte nepredalo, mohlo by to vyjsť,” nevzdáva sa riaditeľka. Knižnica A. Bernoláka mala niekoľko pobočiek. V deväťdesiatych rokoch ich pre vysoké mesačné náklady museli zatvoriť. Posledná pobočka funguje v domove dôchodcov Vek nádeje. Seniori tak môžu využívať služby knižnice, zapájať sa do rôznych aktivít a zúčastniť sa kultúrnych podujatí.
Seniori tu nedávno absolvovali počítačový kurz. M. Szilágyiová blahoželá jednej z úspešných účastníčok. FOTO: (MA)
Po útlme sa vrátili celebrity aj čitatelia
Keď na scénu nastúpil internet, ľudia vstávali od kníh a sadali za počítače. Situácia sa zmenila, keď internet zaviedli priamo do knižnice a začali robiť podporné aktivity - posedenia s autormi kníh alebo čítania (medzinárodne je známa detská Noc s Andersenom, ktorá vznikla v Uherskom Hradišti na Morave). Knižnica A. Bernoláka hostila vo svojej spoločenskej sále slovenských i svetových autorov, historikov, ale aj futurológov. Nadmieru úspešné bolo posedenie s autorkou Emire Khidayer, ktorá píše o arabskom svete, vydala dve knihy a rozprávky. Ľudia boli nadšení, autorka ochotne prijala aj druhé pozvanie.
Knižnica je aj miestom recitačných či speváckych súťaží. Každoročne sa koná podujatie Spievaj s nami. Recitačné schopnosti deti ukazujú na súťaži s názvom Mám básničku na jazýčku. Cieľom nie je rivalita, ale účasť, a preto ocenenie dostáva každý.
Knižnica sa aktívne zapája do komunitných aktivít najmä prostredníctvom svojich klubov. Literárny klub Generácie funguje už 20 rokov a patrí k najlepším na Slovensku. Ondrej Trepáč vedie skupinu fanúšikov sci-fi klubu Orion. Najnovší klub milovníkov korálok priťahuje čoraz viac záujemcov tejto jemnej relaxačnej činnosti, mala aj samostatnú výstavu.
Knižnica vyšla na kúpalisko
Knižnica nekafre do fachu iným inštitúciám. Autormi výstavných diel sú väčšinou insitní umelci. Ak ľudia prídu na výstavu, hádam sa zastavia aj medzi knihami knižnice. A keď nastane porucha v sieti, vypadne internet, možno aj mladí schytia knihu a niečo si prečítajú,” dodáva riaditeľka s humorom. Bezplatný verejný internet patrí k najnavštevovanejším častiam knižnice. Úspešný bol nedávny kurz ovládania počítačov pre seniorov, ktorý organizovala Ľubica Červená, súčasná zastupujúca riaditeľka KAB.
Nielen ľudia sa začali vracať do knižnice, aj knižnica vyšla v ústrety čitateľom. V lete zriadila priamo na kúpalisku Emila Tatárika v Nových Zámkoch „požičovňu“ bez akejkoľvek evidencie alebo zálohy. „Ani netušíme, koľkí si knihy požičali. Ponúkli sme im oddychovú literatúru, knižky pre deti, časopisy, trochu bulváru a čakali sme, čo to urobí. Heslom bolo - vezmem, prečítam a vrátim. A fungovalo to - ľudia ich naozaj vrátili,” opisuje udalosti riaditeľka. V tejto aktivite chcú v lete pokračovať.
Digitalizácia ich neminie
Aj stále viac knižných titulov sa dočkalo elektronického vydania, e-booky sú veľmi populárne. Požičiavanie elektronických kníh však podľa M. Szilágyiovej ešte naráža na nevyjasnené časti autorského zákona. Čo ich však určite neobíde, je digitalizácia regionálneho fondu. Na to bude potrebné príslušenstvo, ľudia a peniaze, tvrdí riaditeľka.
Ešte pred nástupom na dôchodok podala na Ministerstvo kultúry projekt finančnej podpory na nákup literatúry a techniky. Nitriansky samosprávny kraj poskytol KAB päťtisíc eur na nákup literatúry a tlače. Novozámocká radnica spolufinancovala organizovanie viacerých podujatí a spoluprácu so školami v meste.
Predseda NSK Milan Belica ocenil Martu Szilágyiovú za jej celoživotný prínos v oblasti šírenia kultúry.
Knihy, mačky a motorky
M. Szilágyiová miluje latinsko-americký magický realizmus. Zo slovenských autorov rada siahne po dielach Petra Mačovského, Vladimíra Ballu, Michala Hvoreckého alebo Ľubomíra Feldeka. Z českých autorov obľubuje Michala Viewegha, Jana Wericha a ďalších. Status „obľúbený“ patrí aj Sándorovi Máraimu, Alessandrovi Bariccovi, Umbertovi Ecovi, Erice Jongovej a Johnovi Irvingovi. Klasikov typu Erich Maria Remarque či Hermann Hesse má prečítaných rovnako. „Neviem si predstaviť deň, že by som niečo nečítala,” priznáva Marta Szilágyiová. Nepripúšťa si, že by mala na dôchodku veľa voľného času.ujem rýchlosť, nabíja ma energiou.
Vo vidieckom dome v Komoči s manželom chovajú desať mačiek. V lete sa s partiou chystajú na motorkách do Sedmohradska. “Milujem rýchlosť, nabíja ma energiou,” hovorí riaditeľka.
Bez podpory by to nešlo
KAB sa zapísala do povedomia mesta, regiónu aj slovenského knihovníctva. „Nepodarilo by sa nám to bez podpory a spolupráce mojich kolegov. Viem, že si ma vážili, boli ku mne dobrí a naozaj im bolo ľúto, že odchádzam. Dostala som aj niekoľko písomných vyznaní, ktoré mi budú veľmi pomáhať, keď budem spomínať na prežité obdobie.“
