SEMEROVO. V tunajšej základnej škole sa Monika Bagalová zúčastnila niekoľkých výtvarných súťaží, ale na fotografiu sa neorientovala. Prvé fotoseriály urobila pre spolužiačky na novozámockom gymnáziu. Dnes študuje v Trnave etnológiu, ktorá tiež s fotografiou priamo nesúvisí.
Najviac kritizuje vlastné zábery
„Prišlo to tak náhle a potom to šlo akosi rýchlo. Fotila som všetko možné, vešala fotky na internetové portály a konzultovala s ľuďmi, ktorí boli ochotní poradiť - ako nastaviť parametre a ako dosiahnuť nejaký efekt, aby to nebolo také strašné. Dlho do nocí som sťahovala z netu zábery, analyzovala, porovnávala.
Fotka sa stala mojím životom, o inom sa takmer so mnou nedalo baviť. Dodnes nad každým hotovým záberom dlho rozmýšľam a kritizujem – najviac asi tie vlastné. Lebo ak si človek pomyslí, že už je dobrý, v tej chvíli zastane a už zo seba nič lepšie nedostane. Naučiť sa fotiť je celoživotný proces,“ hovorí ani nie 22-ročná fotografka.
Z archívu Moniky Bagalovej
Každý víkend niekoho fotila
Niekto potrebuje niekoľko rokov na štúdium a niekoľko tisíc eur na techniku. Monika vzala prvú časť rýchlokurzom v praxi. Počas prvého roka každý víkend „vycvakala“ nejakú modelku, konzultovala so stylistkami, redakciami, potom do noci vyberala a upravovala fotografie.
„Občas mi dali fotiť aj návrhárky, dobrovoľníkov alebo reportážne fotky. Ale spoločne sme zistili, že tadiaľto asi cesta nepovedie,“ lakonicky skonštatovala Monika. „Výbornou životnou školou boli fototesty pre agentúry. Pózuje vám 14-15 ročná dievčina, celá drevená, vystresovaná, ešte s mamičkou za chrbtom – a vy máte na jej snímkach hľadať duševno, výraz a charizmu.“
Mojím životom sa stala fotka.
Monikinou doménou je módna fotografia
„Mojou momentálnou doménou je módna fotka, tam sa viem vyblázniť. To nie je dokumentárne zachytenie reality. Môžete tvoriť čím ďalej od reality. Niekedy sa až musím tlmiť a hľadať prienik medzi tým, čo chcem ja a čo chce komercia. Lenže komerčne to dokáže odfotiť ktokoľvek. Ak to mám fotiť ja, nech je to čo najviac po mojom.“
Fotograf musí mať prehľad, či sú šaty v sezóne, či k nim pasuje styling a modelka aj čo na túto tému prípadne nafotili iní. Prípravy na fotografovanie seriálu do obrázkového magazínu môžu trvať aj mesiac. Potom zistíte, že badžet nepustí a samotné fotenie trvá deň – aj to väčšinu zaberie úprava vizáže a mejkapu modeliek.
Z archívu Moniky Bagalovej
Moderná doba je nefotogenická
„Prvoradým je zladiť styling s pozadím, prostredím a ideou. Potom už fotím rýchlo. Poviem, čo od modelky očakávam, usmerním, ale nejako extra neštylizujem a nechám aj nejakú spontánnosť. Módny svet uprednostňuje skôr mimorealistické výrazy, potrebuje ukázať hlavne len ideu, náladu. Graficky na záberoch skôr dolaďujem atmosféru. Som zástancom vintage klasiky a atmosféry starých filmov. Moderná doba sa mi zdá nefotogenická. Oproti starým časom je všetko strašne nudné a dokonale krásne – umelina, ktorá nemá žiadnu špinu ani charizmu.“
Zaujíma sa o mimoeurópske kultúry
Monika Bagalová fotografovala seriály pre dámske módne časopisy aj do módnej prílohy inak hlavne ekonomicky zameraného slovenského denníka. Naše novosti sú tretím periodikom, ktorému poskytla rozhovor. Fotografii sa však stále venuje popri štúdiu etnológie.
„Bavili ma mimoeurópske kultúry. Možno aj fotiť som začala s tým, že budem cestovať medzi domorodcov a robiť pre National Geografic. Asi to bolo protiváhou ku komercii sveta preblýskanej fotky,“ uvažuje.
Z archívu Moniky Bagalovej
Pekne odfotiť viete každú
„Módnu fotografiu treba robiť v centre módy. Ale viem si predstaviť, že by som niekde mala miesto kľudu v blízkosti prírody, s dielničkou a maliarskym plátnom. A ešte ateliérom, kde by sa modelky mohli uvoľniť, oddýchnuť si od stresu, ktorý prevažne býva na foteniach. Zábery nepózovaných momentov, keď sa modelka len tak zamyslí bez toho, aby videla, že ju fotia, sú autentickejšie, prirodzenejšie, nestrojené.
Keď vidím dobrý záber, dumám, či to bol dobrý fotograf alebo taká dobrá baba. Každú viete pekne odfotiť a sfotošopovať. Ale poetiku, s ktorou sa dá pracovať – tú múzu – sa mi zatiaľ nájsť nepodarilo.“ Zima je vraj pre ňu čas útlmu. Niet slnečnej ani vlastnej energie. Venuje sa skúškam, bakalárskej práci, medzitým hľadá inšpiráciu na jarné editoriály. Potom začne dumať nad spôsobom, ako sa z pomerov slovenskej módnej fotografie dostať ďalej.
