V nedávnej minulosti každý šiesty obyvateľ Tvrdošoviec pracoval na železnici.
TVRDOŠOVCE. Modré uniformy si obliekalo okolo tisíc ľudí jednej z najväčších obcí kraja. Pracovali na tratiach s normálnym rozchodom koľajníc, ale aj na dvoch úzkokoľajkach vedúcich popri dedine. Roku 1925 si založili Spolok tvrdošovských železničiarov, ktorý bol činný až do roku 1944.
Zástava v kostolnej veži Tvrdošovský spolok – zrejme jediné aktívne občianske združenie svojho druhu na Slovensku – pod vedením predsedu Ondreja Vasiho obnovili roku 1998. V súčasnosti má 95 členov, viacerých priaznivcov a za sebou kus poriadnej roboty.
„Príjemne nás prekvapilo aj potešilo, keď sme vo veži nášho kostola naďabili na historickú zástavu nášho spolku ešte z roku 1925,“ hovorí hospodárka a jedna z opôr občianskeho združenia Zuzana Vanyová. „Dali sme ju zreštaurovať, súčasne nám pribudla nová zástava, ktorá bola posvätená tohto roku. Popri tom sa naši členovia pustili do hľadania starých predmetov - pamiatok na železničiarsku minulosť.“
Tvrdošovčania mali šťastie, že vďaka pochopeniu samosprávy mohli zozbierané predmety vystaviť v Obecnom dome, kde je aj knižnica. O návštevníkov teda nie je núdza. V nedávno zriadenej stálej expozícii je na čo pozerať, veď len železničiarskych čiapok je tu vari tucet. Jedným zo zvlášť hodnotných exponátov je kronika spolku písaná od roku 1925 ešte v maďarčine.
Jeden z exponátov v železničiarskom minimúzeu. Zreštaurovaný vagón niekdajšej konskej železnice „lóre“. Foto" František Buda
Oživené „lóre“ Na stálu expozíciu v Obecnom dome nadväzuje železničiarske minimúzeum v blízkom parku. Podľa slov Zuzany Vanyovej, Tvrdošovčanom sa podarilo nájsť a zachrániť podvozok jedného vagóna poľnej úzkokoľajky nazývanej „lóre“ (z maďarčiny ló kôň). Dlhé desaťročia spájala železničnú stanicu s majerom Jánošíkovo. Najstarší občania si na koňom ťahaný vláčik pamätajú najmä preto, že každé ráno aj večer doviezol z majera päťdesiat konvíc čerstvého mlieka.
Vagón dal vo svojej dielni zreštaurovať miestny podnikateľ Jozef Csanda. A aby v parku nestál osamotene, zásluhou pracovitých rúk železničiarov pribudli v prírode ďalšie exponáty – vagón na preváženie kusov koľajníc, mechanické návestidlo, závory a podobne. Ak všetko vypáli ako má, park obohatia o menší parný rušeň.
Tvrdošovskí železničiari ukázali, ako možno nevtieravo priblížiť regionálnu históriu mladej generácii a pritom zachrániť pred skazou cenné predmety.
DEDINA TROCH ŽELEZNÍC
Tvrdošovce sú dedinou, ktorej sa dotýkali – historicky, alebo aj v súčasnosti – tri železničné trate.
Prvou je súčasná magistrála Viedeň – Bratislava – Štúrovo – Budapešť, ktorou prvá vlaková súprava prešla 21. novembra 1850. Približne v rovnakom čase bola postavená aj železničná stanica v močaristej lokalite na južnom okraji obce.
Tvrdošovčanom bola srdcu blízka aj úzkokoľajná konská železnica dlhá asi tri kilometre, ktorá spojila železničnú stanicu s majerom Jánošíkovo. Dali ju postaviť roku 1890 a vydržala až do roku 1962.
Z majera na stanicu na nej vozili cukrovú repu, pšenicu, kukuricu, zemiaky a mlieko, pri spiatočnej ceste náradie, palivové drevo a uhlie. Jeden kôň utiahol dva plne naložené vagóny, v každom boli tri tony cukrovej repy.
Tvrdošoviec sa dotýkala aj úzkorozchodná železnička zo šurianskeho cukrovaru do Trnovca nad Váhom. Po etapách ju vybudovali medzi rokmi 1911 až 1925, no nemala dlhé trvanie. Rozobrali ju krátko po druhej svetovej vojne.
FB
