jú cieľom presahujúcim národný rámec.
Slovenskí vojaci majú hlboké tradície prevažne zdieľané s českými vojakmi. Československé légie vznikli, ako sa dozvedáme zo zdrojov M. Minára, ako vojenská sila ešte neexistujúceho štátu počas 1. svetovej vojny a stali sa základňou pri presadení idey vzniku samostatného Československa. Jednu z hlavných úloh zohral Milan Rastislav Štefánik - Slovák v uniforme francúzskeho generála.
Slováci a Česi bojovali aj v 2. svetovej vojne proti fašizmu - najmä príslušníci čs. perutí britského Kráľovského letectva a 1. čs. samostatnej obrnenej brigády, ktorí sa do oslobodenej vlasti vrátili ako víťazi.
Novodobejšie tradície slovenských vojakov v zahraničí (ešte ako príslušníkov Československej ľudovej armády) zahŕňajú účasť v Dozornej komisii neutrálnych štátov pre Kóreu pod zástavou OSN v rokoch 1953 - 1993. Pod spoločnou československou zástavou pôsobili slovenskí a českí vojaci naposledy v misii UNPROFOR na Balkáne.
Slovenská republika sa stala členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie aj vďaka uznaniu a rešpektu, ktorý pre ňu získali vojaci jej ozbrojených síl počas nasadenia v zahraničných operáciách. Cesta mladých mužov k vojsku bola rôzna. Ako sa k nemu dostali Palárikovčania?
Výcvik.
Futbalista vojakom
„K vojsku som sa dostal v osemdesiatych rokoch ako štrnásťročný chalan cez futbal. Vojsko si ma vybralo ešte v základnej škole a dostal som sa do vyššej futbalovej súťaže k útvaru do Slaného pri Prahe, za ktorý som aj hral,“ hovorí rotný vo výslužbe Štefan Kollár. Neskôr prestúpil do Žatca, odkiaľ sa po piatich rokoch dostal k Zápotockého spojovaciemu práporu do Prešova, kde ostal až do výslužby.
„Sviatky som pravidelne trávil na útvare. V službe ma potešili aspoň balíky domácich dobrôt z maminej palárikovskej kuchyne, na ktorých si pochutili aj moji spolubojovníci.“
Vojakom v svojom odbore
Rotný Radovan Roštecký donedávna slúžil v protilietadlovej raketovej brigáde Nitra špecializovanej na ochranu vzdušného priestoru SR. V súčasnosti pôsobí na Cypre v zahraničnej mierovej operácii OSN UNFICYP.
„Profesionálnym vojakom som od roku 2001. Vyučil som sa aj pôsobím v odbore stravovania profesionálnych vojakov. Ak nemám služobné povinnosti, sviatky trávim v kruhu najbližšej rodiny. Vianoce strávim na dovolenke so svojou rodinou, na Nový rok už budem striedať kolegov v mieste pôsobenia mojej misie.“
Od bojových umení sa dostal k mariňákom
„Rozhodnutie stať sa profesionálnym vojakom pramenilo z toho, že som sa od základnej školy venoval bojovým umeniam kickbox, karate a aikidó. Do armády som vstupoval s nádejou, že aj v zamestnaní sa im budem môcť venovať. Moji rodičia ma v tom plne podporovali, keďže mamin krstný otec slúžil v Armáde Českej republiky,“ hovorí rotný Adrián Kleman.
Po maturite na gymnáziu v Šuranoch nastúpil v roku 2001 na základnú vojenskú službu do Nitry. Po jej skončení sa stal profesionálnym vojakom v pluku rádioelektronického boja Štúrovo. Po reorganizácii na prápor elektronického boja mu zvýšili hodnosť aj funkciu. V rokoch 2004 – 2005 pôsobil v mierovej a pozorovateľskej misii UNDOF na Golanských Výšinách. Po návrate prestúpil do mechanizovaného práporu Levice.
V roku 2007 slúžil v operácii Joint Enterprise KFOR v Kosove ako veliteľ teamu. Okrem iného absolvoval kurz v akadémii Námornej pechoty Spojených štátov amerických v Quanticu (štát Virginia). „Práve skúsenosti zo štúdia v tzv. Mekke amerických mariňákov so špičkou seržantov námornej pechoty USA sa snažím využívať pri vedení mojich podriadených vojakov a byť im pozitívnym príkladom,“ dodal A. Kleman. Dnes má hodnosť rotného a funkciu veliteľa mechanizovaného družstva.
Skúška odolnosti v zahraničnom campe.
Pripravený do boja
Rotný Adrián Kleman je veliteľom mechanizovaného družstva 1. mechanizovanej roty 13. mechanizovaného práporu Levice. Je momentálne jednou z najlepšie vycvičených jednotiek ozbrojených síl s certifikátom Combat ready a je pripravená na bojové použitie kdekoľvek vo svete v rámci Síl okamžitej reakcie NATO. Počas celého budúceho roka sú jej príslušníci oprávnení nosiť zelený baret (výsada síl vysokej pripravenosti).
„Rota sa vrátila z veľkého medzinárodného cvičenia Full spectrum operations v americkom výcvikovom priestore v Nemecku. Zúčastnili sa aj vojaci z americkej výsadkovej brigády, Slovinska, Bulharska, Poľska. Slovákom sa dostalo nielen poďakovania za vysoko profesionálny výkon počas celého cvičenia, ale aj udelenia certifikátov, ktoré im deň pred odchodom na spoločnom nástupe odovzdal veliteľ jednej z jednotiek Armády USA, podplukovník Mitchell O. Watkins,“ povedal A. Kleman.
Vianoce na Golanských Výšinách
Služba v ozbrojených silách nie je len povolanie, ale treba ho brať ako poslanie. Vojenský profesionál je vojakom 24 hodín denne 365 dní v roku. Aj vo svojom voľnom čase sa musí zdokonaľovať po fyzickej aj teoretickej stránke.
„Môj spolubývajúci, ostreľovač slobodník Lukáš Hoffmann aj po príchode zo zamestnania číta vojenské príručky a venuje sa posilňovaniu a zvyšovaniu kondície. Vojaci sú vyberaní na základe psychologických, fyzických a lekárskych previerok. Nie každému je dopriate slúžiť v ozbrojených silách, preto si to musí vážiť. Vojaci sú podstatne zdravší ako ostatní obyvatelia, preto sú pravidelnými darcami krvi. Tento mesiac budem ocenený striebornou Jánského plaketou a som odhodlaný pokračovať, pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí.
Ďalším príkladom, že vojaci sú užitoční aj v čase mieru, sú takmer každoročné povodne a iné živelné pohromy, pri ktorých zachraňujú majetok a životy obyvateľov postihnutých obcí a miest,“ dodal A. Kleman.
Počas vianočných sviatkov sa všetci snažia byť doma so svojimi rodinami. Nie každému vojakovi sa to podarí. Neustále služby musia zabezpečovať 24-hodinové stráženie vojenských objektov, techniky a výzbroje. Aj vojaci vyslaní v rámci medzinárodného krízového managementu do vojenských operácií ako napríklad Afganistan, Bosna a Hercegovina alebo Cyprus si plnia povinnosti odlúčení od svojich najbližších. Zažil som Vianoce na Golanských Výšinách v Sýrii na hraniciach s Izraelom, ale aj v strážnej 24-hodinovej službe na Slovensku. “
Radovan Roštecký sa snaží tráviť sviatky s rodinou.
Starosta je vojnovým veteránom
Bernard Roštecký v rokoch 1975 – 77 absolvoval Dvojročnú dôstojnícku školu vo Vyškove na Morave, potom sa stal veliteľom tankovej čaty a zástupcom veliteľa roty v tankovom prápore v Tábore. Neskôr študoval na fakulte vojenskej žurnalistiky v ukrajinskom Ľvove, pracoval v redakcii vojenského časopisu Sokolovo v Příbrame. Pracoval v Hlavnej redakcii armády, brannosti a bezpečnosti Slovenského rozhlasu. V roku 1995 bol hovorcom Slovenského ženijného práporu v mierovej misii OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie. V roku 2003 odišiel v hodnosti podplukovníka do výsluhového dôchodku, pracoval vo Vydavateľskej a informačnej agentúre Komunikačného odboru Ministerstva obrany SR. Neskôr bol vedúcim armádneho vysielania Slovenského rozhlasu.
Je nositeľom vojenských vyznamenaní Za službu vlasti, Za obranu vlasti, Za službu v mierových a pozorovateľských misiách SR, ako aj Medaily mierových síl OSN, Pamätnej medaily ministra obrany SR I. stupňa a odznaku Vojnový veterán. V roku 1998 získal prestížnu výročnú novinársku Cenu Literárneho fondu SR. V súčasnosti je starostom obce Palárikovo.
No, vojaci sú borci!
„Vojaci majú veľmi ťažkú prácu, starajú sa o náš mier,“ hovorí štvrták Základnej školy K. Strmeňa Kristián. „Musia dávať pozor, aby ich nezastrelili,“ dodáva jeho spolužiak Juraj. Ostatní chlapci reagujú: „Myslím, že by som nevedel byť vojakom, lebo vycvičiť sa na dobrého vojaka je ťažké. Musia veľa cvičiť a sú málo so svojou rodinou, aj cez Vianoce, a to by som nevedel. No, takí vojaci sú borci!“
Autor: Adela Melišeková Dojčanová
