ŠROBÁROVÁ. Dedinu v Komárňanskom okrese založili pred deväťdesiatimi rokmi prisťahovalci - kolonisti z viacerých oblastí Slovenska a Moravy. Napriek rôznorodému pôvodu si na seba rýchlo zvykli a v rodinách zjednotili aj vianočné zvyky.
Pôst ako remeň
Na Štedrý deň sa v každom dome vyváralo a vypekalo, no do úst sa nesmelo dať takmer nič. Ráno kus chleba, na obed šálka čaju – to bolo všetko. Keď podaktoré dieťa zavzlykalo, že je hladné, hneď malo mamkinu varechu za chrbtom: Ak sa opovážiš niečo uchmatnúť, zajtra sa ti porobia na ústach chrasty a na rukách vredy! Deti, pravdaže, poslúchli a večer sa podaktoré tak „nadlávilo“, že ho rozbolel žalúdok.
Pri štedrovečernom stole nesmel nikto chýbať a okrem gazdinej nik nesmel vstať zo stoličky. Prázdny tanier prichystali aj pre nedávno zomrelého člena rodiny. V kúte visel z hrady stromček ozdobený lacnými sladkosťami. Veľká petrolejová lampa zostala tmavá. Nebolo jej ani treba - veď po pravici každého člena rodiny horela zapálená sviečka. Komu dohorela prvá, ten mal najskôr zomrieť.
Polnočný beh dievok
Večera, na úvod ktorej gazdiná každému nakreslila medové krížiky na čelo, bývala naozaj štedrá, Objavili sa oblátky s medom, opekance (upečené kysnuté cesto posypané makom a poliate sladeným mliekom), kapustnica s hríbmi, krupicová kaša s maslom a škoricou, fazuľa na kyslo, sušené slivky, koláče a, samozrejme, džbán dobrého vína.
Na rohu stola trónil čerstvo upečený bochník chleba, pod ním zrnko pšenice, kukurice a maku, strúčik cesnaku a zopár mincí – aby v nastávajúcom roku bolo všetkého dostatok. V kúte vecheť sena a slamy – aby ani krmivo nechýbalo. Odpadky hádzali do konvy s vodou, ktorú potom dali vypiť hoviadkam v maštali. Do pysku kráv a volov gazda vložil strúčik cesnaku – to preto, aby sa nedali doklať susedovým dobytkom. Gazdiná zasa zobudila hydinu a sliepkam nasypala zopár hrachových zŕn. To vraj bol najlepší prostriedok na dosiahnutie vysokej znášky vajec.
Pred polnocou dievka súca na vydaj pozametala izbu aj kuchyňu, smeti vysypala na dvor a potom mala čakať, z ktorého gazdovstva najskôr zaznie psí brechot. Práve do toho domu sa dostane pod čepiec.
Z polnočnej omše sa najskôr vytratili dievky, ktoré ozlomkrky bežali domov. Ktorá vraj pribehla prvá, tá sa aj najskôr vydá. Keď cestou spadla, vydaj bol viac ako istý.
Nech sa dieťatko nezobudí
Na prvý vianočný sviatok sa nič nerobilo, ešte ani hnoj spod lichvy sa nesmel vykydať. Ľudia zostávali doma, no ešte aj rozprávať sa smeli iba potichučky – aby nezobudili dieťatko v jasličkách. Zlé vyhliadky mal ten, kto sa podržal rohu stola – údajne ho dlho budú bolieť kríže. Nikomu nedovolili vylihovať, lebo potom by bol celý rok lenivý. Smelo sa len ticho sedieť a rozjímať. Až na Štefana sa Šrobárová rozveselila – a to už bolo dínom-dánom na sedem chotárov.
Betlehemy majú rôzne podoby, ale patria k najrozšírenejším vianočným tradíciám. Takýto pripravili žiaci novozámockej základnej umeleckej školy. Foto: Miroslav Antoni
