Na vianočných tvorivých dielňach predstavili komjatické ženy výrobky z kukuričného šúpolia, ktoré by mali patriť do Knihy rekordov.
KOMJATICE. Nákupná taška s rozmermi 90 x 35 x 70 centimetrov vraj pojme aj unesie päť detí. Výroba trvala takmer celú zimu, spotrebovali na ňu 4,5 kilogramu šúpolia. Vedľa nej vystavujú šúpoľovú minitaštičku ako do detskej dlane. Ale majú tu aj „normálne“ veľkosti.
Spolu s maxitaškou vystavila autorka aj najmenšiu taštičku. Foto: Miroslav Antoni
Zo šúpolia plietli hlavne chlapi
„U nás to bola rodinná tradícia, vyrábala ich mamka aj dedko. Šúpolové saťore sú ideálne na nákupy. Vložíte fľašky, zavesíte na bicykel, ani sa vám nezamocú do kolesa. Takýto saťor mám štyridsať rokov,“ presviedča nás autorka megasieťky Emília Tamaškovičová. S ďalšími približne pätnástimi členkami sa týždenne stretávajú v záujmovom krúžku Šúpolko.
„Takéto veci sa u nás kedysi plietli celú zimu. A robili ich väčšinou muži. Sama som kedysi dedkovi pomáhala robiť zo šúpolia húžvičky na viazanie vinohradu. Vydržali vonku celý rok a potom ste ich museli ešte rozrezať, aby povolili,“ dodáva Rozália Hercegová, ktorá si na tvorivé dielne obliekla komjatický kroj ušitý podľa fotografií z roku 1912.
Takto vyzerajú odevy ušité podľa storočných krojov. Foto. M. Antoni
Nie vždy sa urodí dobré šúpolie
Vedľa nej vystavuje Mária Vrabcová „kukuričné“ šperkovnice. S jednou sa zapodieva aj týždeň. „So šúpolím sa narobíte, ešte kým začnete pliesť. Najprv treba v láne kukurice nalámať najkvalitnejšie klasy a z nich odbaliť vnútornú vrstvu bieleho šúpolia. Tento rok nepršalo, bola lepšia úroda a nazbierali sme si ho do zásoby. Usušené vydrží niekoľko rokov,“ vysvetľuje.
Prezentujú sa stredné školy
Tvorivé dielne organizujú v Komjaticiach piaty rok. Začali ich pripravovať v škole ako „rodinné podujatie“ v rámci regionálnej výchovy. „Postupne zaplnili všetky poschodia a už sme nemali miesto. V spolupráci s obcou sme ich teda presunuli do kultúrneho domu,“ hovorí riaditeľka Základnej školy Ondreja Cabana Marta Gocníková.
„Ďalším zámerom je dať príležitosť na prezentáciu stredným školám z okolia. Naši deviataci nemusia chodiť do Nových Zámkov na burzu práce. Niektorí ich rodičia si vzali voľno a informujú sa spoločne,“ dodáva. Na tvorivé dielne do Komjatíc prišli zástupcovia sedemnástich stredných škôl od Štúrova, Nových Zámkov a Šurian až po Nitru. Prezentovali svoje študijné programy a zručnosti žiakov. Pozrieť si ich prišli aj žiaci so susedných základných škôl Veľký Kýr a Mojzesovo – Černík.
Domáci vyrábali ozdoby aj tradičné oblátky. Foto: Miroslav Antoni
Aj dcéry môžu dediť remeslo stolárov
Výchovná poradkyňa ZŠ O. Cabana Katarína Schvarczová si pochvaľuje úspechy svojich bývalých žiakov. „A nemusia byť len klasickými študijnými typmi. Simona bola svedomitá, precízna a zodpovedná, Dnes chodí na strednú potravinársku do Šurian, vyhráva domáce aj medzinárodné súťaže,“ ukazuje nám blondínku, ktorá za stolom sústredene vyrezáva ovocie.
„Carvingu sa venujem rok a pol, mám medaily všetkých troch druhov zo súťaží na Slovensku aj v Česku,“ hovorí tretiačka SOŠ Šurany Simona Červenková. „Zručnosť máme v rodine. Otec je umeleckým stolárom, bratanec akademickým maliarom v Nitre.“ Konečne sa našlo remeslo, ktoré po otcoch stolároch môžu zdediť aj dcéry. Návštevníci si nakúpili výrobky, vianočné ozdoby alebo cukrovinky.
Simona (celkom vľavo v bielom) predviedla na "domácej pôde" zručnosť v carvingu. Foto: Miroslav Antoni
