KOMÁRNO. Všetky letné odbery obsahovali rezíduá pesticídov nad povolené limity. Vo vzorke odobranej v Komárne bolo zistených päť rôznych ruhov pesticídov a rezíduá zakázaného pesticídu Atrazín. Na dnešnom nformačnom seminári Gazdaforum v Komárne to povedal predseda OZ aniel Lešinský.
Analyzujú vody oboch krajín
"Odbery sme realizovali v rámci projektu cezhraničnejspolupráce Poľnohospodárstvo bez znečistených vôd s maďarským artnerom CAAG - Leveg‹ Munkacsoport (Vzdušná pracovná skupina) externými laboratóriami, kde sa analyzovalo spolu 31 vzoriek vôd oboch krajín," informoval Lešinský.
Podľa predsedu troj až šesťnásobné prekročenie limitu (100 g/l) rezíduí pesticídu Acetochlor vo vodách bolo zistené vo všetkých patich letných odberoch povrchovej vody na Dunaji a Váhu.
Zistili rizikové pesticídy
"Je to pesticíd, ktorý americká Agentúra ochrany životného prostredia (EPA) ovažuje za karcinogén, v zoznamoch EÚ je zaradený medzi endokrinné disruptory, teda látky poškodzujúce hormonálny systém. Z ďalších karcinogénnych, resp. inak nebezpečných látok boli o.i. zistené nadlimitné rezíduá pesticídu Trifluralin, rezíduá pesticídu Metolachlor a 2,4-D," priblížil Lešinský s tým, že maďarskí partneri odoberali aj vzorky pitnej vody v Budapešti, kde sa im podarilo nájsť nadlimitné množstvá niekoľko rokov zakázaného Atrazínu, ako aj nadlimitné rezíduá Acetochloru.
Ako odznelo na seminári, rezíduá pesticídov sú škodlivé nielen pre zdravie človeka, ale rovnako, častokrát viac, pre organizmy agro-eko systémov, ktoré zabezpečujú neprodukčné funkcie (napr. opeľovanie) a biologickú stabilitu. Vyčíslené škody používania pesticídov v tzv. negatívnych externalitách dosahujú ročné škody vo výške niekoľko desiatok miliónov eur.
Najprv treba poznať prírodu
"Alternatívy, samozrejme, existujú, dokonca funkčné a overené. Je to predovšetkým ekologické poľnohospodárstvo, biologická kontrola škodcov a integrovaná produkcia. Všetky tieto prírode blízke prístupy vyžadujú dôkladné poznanie škodcov, chorôb, podmienok na ich život a rozmnožovanie, ale aj poznanie rezistentných odrôd plodín, osevné postupy, bezstresové podmienky pestovania, zásady dobrej starostlivosti o pôdu, potreby prirodzených predátorov škodcov či nechemické prípravky na ochranu rastlín," konštatoval Lešinský.
Dodal, že navyše prírodné podmienky sa vplyvom klimatických zmien menia, vyvíjajú, čo celú problematiku nezľahčuje. Preto je nevyhnutné, aby na Slovensku vznikol nezávislý poradenský systém, zameraný na integrovanú produkciu a biologickú ochranu rastlín, ktorý bude pomáhať našim farmárom produkovať zdravé potraviny v čistom prostredí, šetriť ich vstupné náklady a chrániť ich zdravie. Seminár je podporený z fondov EÚ z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko - Slovensko 2007-2013.