Fotografie z podujatzia Klobfest a deň tekvice si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto http://novezamky.sme.sk/c/6129691/klobfest-a-den-tekvice.html.
NOVÉ ZÁMKY. Do tradičnej súťaže vo výrobe najlepšej klobásy a výzdobe najkrajšieho stánku sa zapojilo 45 družstiev zo Slovenska, Maďarska a Slovinska. Klobásové a ďalšie gastronomické špeciality mohli diváci ochutnávať priamo u účastníkov súťaže a v okolitých stánkoch. Časť šiatra venovali akcii Pokoj ľuďom dobrej vôle zameranej na podporu ľudských práv a národnostnej tolerancie.
Za ľudské práva a toleranciu. FOTO: JURAJ HORVÁTH
Zámčanov volajú Jadierkari
Tentoraz sa program rozšíril o podujatia prvého novozámockého Dňa tekvice. V piatok pod šiatrom na Hlavnom námestí inštalovali tunajšie školské družstvá tekvicové kompozície a zaujímavé lampióny, súťažilo sa v ochutnávaní aj lúskaní jadierok. Na námestí vystavili sochy lúskačov jadierok, večer prešiel námestím sprievod tekvicových svetlonosov.
Po ich obľúbenej pochúťke dostali Novozámčania aj žartovnú prezývku. V maďarskom origináli znie Tökmagosok a mala by sa prekladať ako Jadierkari (znalci nás však poučili, že dostala aj slovenský fonetický ekvivalent Tekmagoši).
Tekvicovými jadierkami tu „krstia“ knihy, cédečka a dokonca nimi posypali aj základný kameň kotolne na biomasu. Nevýhodou miestnej pochúťky je, že podľa kôpok vylúskaných jadierok okamžite spoznáte, kde jej Novozámčania holdovali.
Najnovší novozámocký maskot - lúskač jadierok. Foto: Juraj Horváth
Teatrálna a šľachtická klobása
Asi po prvýkrát v histórii si aj príslušníci nobility vyhrnuli rukávy, zaborili ruky do koryta a „v potu tváre dorábali chlieb náš každodenný“. Do súťaže vo výrobe klobás sa prihlásilo aj družstvo Nobilitas Carpathiae – občianskeho združenia potomkov bývalých šľachtických rodov. Ak sa náhodou pri práci niektorý porezal, ľudia mohli ochutnať aj klobásu s prímesou „modrej“ krvi.
Ešte noblesnejšie pôsobili ochotníci novozámockého divadla Paradox. Lebo ak robiť klobásu, tak v kostýmoch, motýlikoch a klobúčikoch. Iba najmladšie divadelníčky mali dilemu, ako navliecť črevo na „tú vec“ - lebo sa vraj neohýba ani nezmäkne. Na súťaži sme naozaj videli všeličo: živé prasiatko ako maskota, motorku, ktorési družstvo si rozložilo stánok priamo pod autobusovou zastávkou. Pod šiatrom chýbal už iba riadny autobus.
Večerný sprievod s tekvicovými lampiónmi. Foto: Juraj Horváth
Pedagógmi iba z lásky
Základná škola na Nábrežnej ulici bola prvou, ktorá sa pred tromi rokmi zapojila do súťaže. Ich recept na klobásu je naozaj originálny: 2 kg lásky, 2 kg pekného slova, 4 hrste tolerancie, 3 kg trpezlivosti, 5 kg úsmevu a 6 kg tvorivosti. Iba že by z nej nevyžili. Dokázali však, že vedia vyrábať aj skutočnú klobásu – už vlani ich výrobok zaradili do zlatého pásma.
Základná škola na Hradnej ulici pri svojej tohtoročnej premiére angažovala legionára“. Predkovia vedúceho tímu Pavla Pavlíka pochádzajú priamo z Čaby a recept na klobásu sa u nich dedí už po generácie. „Dobrá klobása sa dá vyrobiť len z dobrého materiálu. Základom je vybrať kvalitné mäso a papriku, ostatné špecialitky treba postupne vychytať. Niekto sa to nenaučí za celý život,“ hovorí P. Pavlík, ktorý si z predchádzajúcich ročníkov súťaže už odniesol ocenenie. „My v škole si vyberať nemôžeme - pracujeme so žiakmi, ktorí k nám prídu,“ pridáva sa zástupkyňa riaditeľky Marta Bystrická. „Určite aj menej nadané dieťa sa dá naučiť, len mu musí pedagóg venovať viac pozornosti, trpezlivosti, lásky a spolupráce s rodičom. Nakoniec - obom ide o rovnakú vec, aby žiak vedel.“
Hlavnou myšlienkou súťaže aj sprievodných podujatí však bola pohoda, dobrá nálada, tolerancia, príjemný chuťový aj kultúrny zážitok.
Na pódiu sme videli aj rómske tance. Foto: Juraj Horváth
