NOVÉ ZÁMKY. Profesor MUDr. Marián Karvaj, PhD., je súčasne riaditeľom Inštitútu (dekanom fakulty) zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, ktorá je súčasťou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave. Štatút hosťujúceho profesora ho oprávňuje až do augusta 2016 vykonávať riadnu vedecko-pedagogickú činnosť na Panuska College of Professional Studies v Scrantone.
Dekrét od dekana Westa prevzal v utorok 18. októbra pri príležitosti slávnostnej promócie absolventov a imatrikulačného sľubu poslucháčov prvého ročníka Inštitútu sv. Ladislava. Slávnosti sa zúčastnili aj štyria profesori a dvaja poslucháči univerzít v Pensylvánii a Chicagu. Na VŠ sv. Alžbety budú pôsobiť v študijnom programe Zdravotnícky manažment a adminstrácia vo verejnom zdravotníctve.
„Pre mňa osobne je to preveľká česť. Pre našu vysokú školu je to súčasne ocenenie doterajšej pedagogickej práce a humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí si sami nevedia pomôcť,“ vyjadril sa nový hosťujúci profesor Scrantonskej univerzity.
Štvrtý na Slovensku
„Slovensko spája s Pennsylvániou veľká komunita našich zahraničných krajanov, ktorí tam žijú. Okrem toho sa tu pred 150 rokmi udial historický počin – otec Murgaš tu uskutočnil prvý bezdrôtový telegrafický prenos biskupovi do Scrantonu,“ prihovoril sa účastníkom slávnosti Vladimír Krčméry, rektor VŠZaSP. „Dekan vašej fakulty je len štvrtým profesorom na Slovensku, ktorému udelili tento dekrét. Navyše, doterajšie sa udeľovali len na rok – toto je prvý s päťročnou platnosťou. “
Rektor Krčméry dodal, že v zahraničí je bežnou praxou, aby profesori takýmto spôsobom menili prostredie. VŠZaSP sv. Alžbety je však jedinou slovenskou vysokou školou, ktorá má spoločný program s americkou univerzitou.
”Spolupracujeme pri vyučovaní, robíme mnoho spoločných výskumných a vzdelávacích projektov po celom svete. Sú dôležité pre chudobných, hladných a chorých,” doplnil dekan D. West.
VŠZaSP sv. Alžbety realizuje 55 zdravotnícko - humanitárnych projektov v dvadsiatich krajinách sveta. S jej prispením dostalo medicínsku opateru 50-tisíc pacientov v subsaharskej Afrike, realizovalo sa 10-tisíc chirurgických zákrokov v siedmich afrických, dvoch stredoamerických a troch ázijských krajinách. Na niekoľkých projektoch sa osobne zúčastnil aj Marián Karvaj.
Chudobu Afriky si nevieme predstaviť
„Chudobu Etiópie si ani nevieme predstaviť. Ľudia sú ochotní pracovať za dolár denne. Videl som tu prípady aktívnej lepry a tuberkulózy takých foriem, aké Európa už storočia nepoznala. Sú tu obrovské zdravotno-sociálne problémy a minimálna dostupnosť zdravotníckych zariadení,“ hovorí o skúsenostiach zo zahraničného pobytu. „Asi dvanásťročné osirotené choré dievča putovalo niekoľko dní do nemocnice v Kibre Mengist. Jej brat nemal ani desať, ale keď zostal doma sám, vybral sa za ňou. Bieli zdravotníci sú u nich niekde na úrovni polobohov, ktorí im ako jediní na svete dokážu pomôcť.“
Počas posledných rokov M. Karvaj absolvoval niekoľko ciest do Kene, Etiópie, južného Sudánu, Rwandy, kde sa Vysoká škola sv. Alžbety podieľala na vybudovaní zdravotníckych zariadení. „V Rwande spolupracujeme s Harvardskou univerzitou na dvoch projektoch. Navštívil som územia nedávno postihnuté kmeňovými vyhladzovacími vojnami s rádovo stotisícovými obeťami. Tie obrazy s človekom naozaj „zamávajú“,“ dodáva M. Karvaj.
Sprevádzali ich dávky z kalašnikova
V ohrození sa však ocitajú aj ľudia žijúci v relatívnom blahobyte. Pred dvomi rokmi v Libanone VŠZaSP sv. Alžbety zriadila kliniku pre kresťanských utečencov z Iraku.
„Žili tam ako slušne zabezpečená stredná trieda. V dôsledku náboženských rozbrojov však museli doslova zo dňa na deň opustiť svoje domovy i majetok. Prichádzajú bez rodných listov či pasov, pretože ich v živote nepotrebovali. Zo dňa na deň upadajú ekonomicky, psychicky aj zdravotne. Napriek tomu sa len veľmi neochotne zdôverujú so svojimi zdravotnými ťažkosťami – najmä ženy.
Keď sme sa tam vtedy chystali, vystríhali nás, že oblasť nie je bezpečná. Už cestou z letiska nás minulo niekoľko dávok z kalašnikova. Ale projekt bolo treba zrealizovať aj za cenu bezpečnostných rizík,“ uzatvára.
Pomáhajú vďaka vlastným študentom
„Naše humanitárne programy nesponzorujú žiadne finančné ani podnikateľské skupiny. Môžeme ich uskutočňovať vďaka príspevkom našich študentov a vďaka pedagógom ochotným pracovať za minimálne platy.
Tieto prostriedky sa ukladajú na mieste, kde peniaze nehrdzavejú, kde ich moľ ani hrdza nezožiera. Chcem poprosiť, aby ste tohto ducha univerzity preniesli ako naši vyslanci aj na vaše nastávajúce pôsobiská,“ zdôraznil rektor V. Krčméry v záverečnom príhovore absolventom novozámockej fakulty.
Všetci dostali eurodiplomy v slovenčine, angličtine a latinčine. VŠZaSP sv. Alžbety sa stala členom Európskej asociácie univerzít a členom Boloňskej iniciatívy.
Od nového akademického roka na Inštitúte sv. Ladislava v Nových Zámkoch pokračujú dva študijné odbory ošetrovateľstvo a sociálna práca. Študuje tu cez 450 poslucháčov magisterského externého štúdia, vyše 550 poslucháčov bakalárskeho štúdia v dennej alebo externej forme.
