Hurbanovskú hvezdáreň založil jeden človek

HURBANOVO. Dovtedy bezvýznamné mestečko na polceste medzi Novými Zámkami a Komárnom sa vďaka založeniu jedného z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe rýchlo stalo známym ďaleko za hranicami Rakúsko-Uhorska.

Vedec všestranných ambícií

Je obdivuhodné, že hurbanovskú hvezdáreň, meteorologické a neskoršie astronomické observatórium založil jeden človek – miestny statkár Mikuláš Konkoly- Thege (1842 – 1915). Bol to človek všestranného zamerania. Výborne kreslil, majstrovsky ovládal hru na klavíri, komponoval aj hudobné skladby. Najviac ho však zaujala veda a vedecké poznatky nielen v živej prírode našej planéty, ale aj vo vesmíre. Tomuto cieľu obetoval nielen všetok čas, ale dokonca celý majetok.

Prvé pozorovania nebeských telies Konkoly uskutočnil pomocu desaťcentimetrového ďalekohľadu z balkóna svojho kaštieľa. Väčšinou za vlastné peniaze dal postaviť objekty, ktoré ešte dnes slúžia na vedecké pozorovania. Hvezdáreň dal vybaviť modernými prístrojmi, z ktorých mnohé boli vlastnej výroby.

Vzostupy a pády

Po Konkolyho smrti hvezdáreň v Hurbanove (vtedy sa mestečko volalo Stará Ďala) – na niekoko rokov upadla a jej činnosť sa obnovila až po vzniku prvej Československej republiky, keď sa do nej nasťahovali pražskí vedci. Opäť sa meralo, skúmalo a fotografovalo - no nie dlho. Horthyovská okupácia južného Slovenska v roku 1938 znamenala aj dočasný koniec hvezdárne. Vedci z nej odišli, predtým však prístroje rozptýlili po podobných zariadeniach v Čechách i na Slovensku.

Tretia etapa života hvezdárne sa začala v roku 1962, teda pomerne neskoro. Na podnet Ladislava Valacha, inšpektora kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru v Komárne, bola v starých objektoch zriadená ľudová hvezdáreň. Poznatky o vesmíre sa šírili iba pomocou prenosných ďalekohľadov. Záslužným činom bolo v roku 1963 inštalovanie štyristomilimetrového stabilného ďalekohľadu v hlavnej kupole. Prvým riaditeľom inštitúcie sa stal Ján Očenáš, rodák z Humenného.

Múzeum Konkoly-Thegeho v hvezdárni.

Slnko, planéty, kométy

Vedecko - popularizačné pracovisko sa aj napriek ťažkostiam rozvíjalo ďalej. Dnes Slovenská ústredná hvezdáreň zaujíma popredné miesto v slovenskej astronómii. Významná je odborná činnosť v oblasti slnečnej fyziky. V budúcnosti sa ráta s modernizáciou planetária a vybavením hvezdárne prístrojmi doplnenými výpočtovou technikou. Náročnou úlohou bude rekonštrukcia paláca astrofyziky, ktorý dal v roku 1913 postaviť Mikuláš Konkoly – Thege ako súčasť hvezdárne. Samotný Konkoly sa stal uznávaným vedcom európskeho formátu. Napriek tomu v starobe prepadol pesimizmu, ktorý vidieť aj z epitafu na jeho náhrobku. „Skutočný pokoj na tejto zemi nájde chudobný robotník až vtedy, keď mu srdce dotlčie,“ znie slovenský preklad nápisu.

Možno by bol záver jeho plodného života optimistickejším, keby vedel, že jeho dielo žije aj po 140 rokoch.