NOVÝ SVET. Pod najväčším stromom sa večer po práci za stolmi usadia ľudia z piatich súkromných fariem. Dajú si kávu, debatujú a počúvajú, ako im pštrosica bubnuje. Kengury si už na ľudí zvykli, ani sa neschovávajú, iba pokojne prežúvajú kukuricu. Pre úplnosť – nie sme v Austrálii, ale na južnom Slovensku, pár kilometrov od Šurian.
Austrálski emáci si zvykli
Manželia Čvirikovci obhospodarujú farmu so 170 hektármi poľnohospodárskej pôdy a tradičným južnoslovenským sortimentom plodín. Pani Dana ako bývalá zootechnička má k zvieratám blízko. Chová slovenské ošípané a mačky, štrnásť kôz s anglo-núbijským capom Aladárom, bernské salašnícke psy. Pred tromi rokmi k nim pribudli austrálske pštrosy emu.
„Emila a Emu máme pre potešenie. Urobili sme im voliéru, zvykli si na podnebie, dostávajú ovocie, trávu, seno – majú sa dobre. Samica vydáva hrdlom zvuky ako tamtam, samec akoby grgal. Nejaký čas sedel na vajciach, ale potom ho to prestalo baviť. Tak sme im ich vzali, vyfúkli a rozdali. Ema je za to teraz na nás naštvaná. Ale do voliéry nás pustí,“ hovorí D. Čviriková.
S výškou meter osemdesiat si pštrosica u návštevníkov vie vybudovať solídny rešpekt. Emil je flegmatický a podstatne prítulnejší, nechá sa aj pohladkať.
Emáci si na južnom Slovensku zvykli. Foto: Miroslav Antoni
Bude prírastok do rodiny?
V júni do zvieracieho osadenstva pribudol ďalší exemplár austrálskej fauny. „Dcéra Martina pracovala v Anglicku, potom cestovala okolo sveta, vrátila sa do Anglicka a teraz žije s priateľom v austrálskom Perthe. Možno preto som si na nete objednala kenguriaka,“ pokračuje farmárka Dana. „Keď sa to dozvedeli dcéry, kúpili Skippymu a Skippynu. Aby im vraj bolo veselšie.“
Osemmesačné kengury sa v osade Nový Svet už zabývali vo vlastnej voliére. Dostávajú ovocie, seno, trávu, kukuričné klasy, ohrýzajú konáre – vraj skoro ako zajace. Ešte im do voliéry chcú inštalovať „preliezky“ a na zimu zriadiť spoločnú garsónku s pštrosmi. Kengury sú vraj ochotné vyváľať sa aj v snehu. Ale to ich asi bude viac.
Možno už dokonca aj je. Osadenstvo farmy sa dohaduje, či Skippyna vo vaku náhodou už nenosí potomka. Keď doň mláďa prelezie, má len dva centimetre a strávi v ňom ďalších päť mesiacov, kým vystrčí hlavu.
Mačky sa túlia k práve narodeným prasiatkam. Foto: Archív D.C.
Mačky opatrujú prasiatka
Zvieratá na farme v Novom Svete už prichystali všelijaké prekvapenia. Nedávno tu najmenšie, ledva narodené prasiatka našli v objatí domácich mačiek. Ležali vedľa nich a ohrievali sa – ukazujú nám Dana Čviriková s dcérou fotografie. Dvadsaťpäťročná Adriana tri roky žila v Anglicku, v súčasnosti na Slovensku pracuje pre východoázijskú firmu a študuje znalostný manažment v Bratislave. Atmosféra na farme je pre ňu takmer exotická.
„V poľnohospodárstve je veľa roboty a všetko závisí od prírody. Je nevyspytateľná, ale nebojujeme s ňou. Držíme sa filozofie, že čo príroda pokazí, to neskôr aj napraví. Po skončení žatevných prác sme si tu všetci sadli a urobili také malé dožinky. Ešte zostáva zobrať nejaké plodiny a zakrátko sa celoročný kolotoč môže začať znova,“ uzatvára farmárka z Nového Sveta.
Výška 1,8 metra vzbudzuje rešpekt. Foto: Miroslav Antoni
