BÁNOV. Neobvyklý štýl hudby Tango nuevo v podaní skupiny Pantaleon kvintet sa ozýval múrmi tunajšej čajovne. Konečne niečo nové, nekomerčné a svieže, v našich končinách netradičné.
Aj keď uznávam, že ísť večer na pivo s kamarátmi je také slovenské, ale občas nezaškodí experimentovať a obohatiť si večer nejakou kultúrnou vsuvkou.
Tango nuevo má svoje korene v Nemecku
Je to dosť paradoxné, aby štýl hudby, ktorý má vo svojom názve „Argentína“ pochádzal práve z Nemecka. Začal vznikať v roku 1954, zakladateľom bol Astor Piazzolla, ktorý bol síce Newyorčan, ale narodil sa talianskej rodine v Argentíne.
,,Je to úplne iná hudba, na akú sme zvyknutí z Latinskej Ameriky. Keď sa povie „latino“, väčšina ľudí si predstaví sambu, salsu a rytmické veci, ktoré pochádzajú z Brazílie,“ hovorí klavirista Adam Stráňavský. Na to je však celkom jednoduché vysvetlenie, dokonca historicky podložené.
„Tradičný nástroj pre toto tango je bandoneon .Je to dosť komplikovaný nástroj, ktorý vznikol presne sto rokov predtým, ako sa začalo budovať Tango nuevo, teda v roku 1854,“ upresňuje Adam. Bandoneon vznikol v Nemecku na to aby sa na ňom hrala náboženská hudba v chudobných reholiach, kde nemali na organ. Námorníci doviezli tento nástroj do Argentíny, kde si vytvorili zábavnú hudbu.
„Takto sa dostal bandoneon z nemeckých kostolov do argentínskych bordelov.“ Už len história je pestrá, nie to ešte samotná hudba.
Hudba lahodiaca aj uchu laika
„Hoci my bandoneon nemáme, nahrádza nám ho podobný nástroj - slovenská heligonka. Je zvukovo aj technicky podobná,“ hovorí Adam. Odlišnosti rozozná len profesionálne ucho. Špecifikum tejto hudby je, že sa hráva na koncertných pódiách, v podnikoch, ale aj na jazzových festivaloch.
„Je to veľmi výnimočná hudba. Páči sa uchu profesionálneho muzikanta (ak je zahraná dobre), tak isto sa páči aj uchu úplného laika.
Skupina Pantaleon kvintet pozostáva z piatich mladíkov (Peter Palacka– akordeón, Jakub Stračina– kontrabas, Adam Stráňavský- klavír, Jozef Sivák- gitara, Ján Sedlický- husle), ktorí študujú na banskobystrickom konzervatóriu. ,,Nevedeli sme si vybrať meno, bolo to dosť ťažké pre tento druh hudby. Tak sme zvolili stredné meno nášho guru skladateľa - Astora Pantaleona Piazzollu.“
Kontrabasista hral prvý koncert
Pôvodne kvarteto fungovalo od februára minulého roku. Piati hrajú pomerne krátko, napriek tomu na nich nebolo badať trému. „Začali sme toto leto, kontrabasista Jakub Stračina dokonca hral s nami koncert prvýkrát.“ Spočiatku hrávali chlapci len pre radosť. Neskôr sa spojili a vytvorili skupinu.
„Takáto hudba sa na Slovensku hráva iba sporadicky, pretože materiály na ňu sa veľmi ťažko zháňajú. Zatiaľ hráme len Piazzollu. Je priekopník štýlu, zložil asi 70% skladieb a ďalšie skladali už podľa jeho vzoru. Postupne sa pridávali prvky jazzu, tie dakedy robíme aj my,“ hovorí s úsmevom Adam. Koncert v čajovni bol v poradí druhý, nacvičili ho za šesť hodín. Veľa však záleží aj od individuálnej prípravy každého člena.
„Peťo a Kubo cvičia niekedy aj na školských záchodoch, ale ja si tam ťažko vezmem klavír,“ uškŕňa sa Adam.
Presne takto si predstavujem fanatikov hudby.
Hrať rýchlo neznamená hrať virtuózne
Laici si myslia, že rýchle skladby sú aj patrične ťažké. Kto zahrá rýchlu skladbu, je pre nich rodený virtuóz, ale pomalé rytmy by vraj zahrali aj škôlkári. Opak je pravdou, rýchle skladby sa dajú naučiť oveľa rýchlejšie.
„Pri pomalých je súhra oveľa ťažšia. Rýchly rytmus je pravidelný a keď sa zrýchľuje, väčšinou zrýchľujú všetci. Ale keď sa pri pomalých veciach neudrží pôvodné tempo, tak je to prúser.“
Heligonka nahrádza bandoneon. FOTO: Renáta Péterová
Autor: Renáta Péterová
