Boris chce byť vedcom. Dokázal zostrojiť robota, ktorý by mohol skúmať povrch neznámych planét.
DVORY NAD ŽITAVOU. Čerstvý maturant Gymnázia v Nových Zámkoch Boris Garami reprezentoval školu v celoslovenskej súťaži Mladí vedci Slovenska a v celoslovenskej súťaži Scientia Pro Futuro (Veda pre budúcnosť), kde získal špeciálne ocenenie a certifikát. Postúpil do Medzinárodného vedeckého letného tábora v Dánsku.
Čím skôr, tým lepšie
Vzťah k vede a technike mal Boris už od útleho detstva. Začalo sa to nevinným skladaním lega či opravou starých televízorov.
„Prvú skúsenosť s elektrinou som zažil, keď som mal šesť rokov. Chcel som si vylepšiť vláčik a podarilo sa mi doma vybiť poistky, “ hovorí Boris.
Láska k vede pretrváva dodnes, ale už na úplne inej úrovni. Boris má na svojom konte vlastného robota (mechanický výskumník na manuálne ovládanie). Vytvoril ho úplne sám, bez akýchkoľvek návodov. „Sadol som si k tomu a čo prišlo, to som robil. Nerád robím takéto veci už dopredu naplánované. Proste, predstavím si to v hlave, keď sedím pred tým, poskladám to a väčšinou to funguje."
Začiatočné práce. Foto: Archív B.G.
Mal voľný čas - skladal robota
Každý využíva svoj voľný čas vo svoj prospech. Boris ho využil aj v prospech vedy, a tak v roku 2010 uzrel svetlo sveta jeho prvý robot.
„Stavať som ho začal v roku 2009. Práca mi trvala asi tak pol roka. Pripravoval som sa na školské kolo Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ), kde som ho mal prvýkrát prezentovať.“
Boris je príkladom typického perfekcionistu. Mnohé súčiastky mu totiž pri skladaní chýbali a tak ich musel objednať, čo mu vzalo asi dva mesiace práce. Aj to je dôvod, prečo pár dní pred súťažou spával len tri hodiny denne.
„Potreboval som to stihnúť,“ hovorí s úsmevom. Robot má slúžiť na výskum povrchu neznámych planét. Nemá problém pohybovať sa po náročnom teréne. Tento efekt nebolo ľahké dosiahnuť, keďže každé koleso na náprave sa muselo vedieť vychyľovať zvlášť.
Taktiež nechýba robotické rameno, ktorým si robot dokáže veci sám uchopiť. Celkovo pozostáva zo šiestich sád stavebnice Merkur, použité sú aj motory vŕtačiek a transformátory. „Cenu robota je ťažko odhadnúť. Finančne ma podporila aj škola a dostal som aj nejaké sponzorské dary. Ale pohybuje sa asi okolo tisíc eur.“
Hoci pôvodne bol plán, že by bol robot na bezdrôtové ovládanie, napokon to zostalo pri kábloch. „Ak by to bolo bezdrôtové, finančne by to vyšlo veľmi draho. Takto je riadený ovládacím pultom, ktorý som tiež vyrobil sám.“
Účasť na celoštátnej súťažnej prehliadke Scientia Pro Futuro mu dosiaľ priniesla najväčší úspech. Foto: Archív B.G.
Chodníček si vyšliapal sám
Poctivá práca sa vyplatila. Hoci na začiatku nebolo všetko ružové, úspech sa dostavil. „Zo školského kola SOČ-ky som postúpil, ale na krajskom kole som skončil šiesty, pretože som sa dostal do zlého oboru. Taktiež som mal ísť na EUCYS - celosvetovú, pomerne náročnú súťaž pre mladých nadaných. Tam som sa nedostal, lebo komisii sa nepáčilo, že môj robot nemá bezdrôtové ovládanie. Vtedy to nadšenie trošku opadlo.“
Sklamanie našťastie netrvalo dlho a už začiatkom nového školského roka bol Boris opäť zaradený do niekoľkých súťaží. Zúčastnil sa na Kongrese mladých bádateľov technikov 2010, kde skončil medzi prvými troma najlepšími. Najväčší úspech zatiaľ dosiahol na súťaži Scientia Pro Futuro, kde sa zúčastnilo 60 nadaných mladých vedcov z celého Slovenska. Išlo o trojdňovú výstavu.
„Mal som tam vystaveného robota. Vtedy som veľmi veľa robil, pretože som bol v maturitnom ročníku. Bola to „makačka“ popri tom všetkom ešte spraviť informačné letáky a nástenky k robotovi,“ spomína Boris.
Výsledok tvrdej driny nenechal na seba dlho čakať a Boris opäť skončil v prvej trojke. Získal špeciálne ocenenie - cestu do medzinárodného vedeckého tábora v Dánsku.
Za zmienku určite stojí aj to, že získal ocenenie Úspešný reprezentant mesta Nové Zámky za rok 2010 v oblasti vedecko-technických projektov, ocenenie najúspešnejší žiak Nitrianskeho samosprávneho kraja v oblasti prírodných vied, a taktiež cenu Milana Jamricha ako najúspešnejší študent roka na novozámockom gymnáziu. Paradoxné je, že nikto v Borisovej rodine nemá taký vrúcny vzťah k vede ako on. „Stáva sa mi pomerne často, že mi naši nerozumejú.“
Výsledok Borisovho projektu. Foto: Archív B.G.
Vyniká v jazykoch aj hudbe
Boris vyniká aj v jazykoch a v hudbe. Nemecký jazyk ovláda na úrovni C1, takže by hravo mohol tlmočiť a v ničom nezaostáva ani v angličtine. Aj keď povinná maturita je zo štyroch predmetov, on maturoval z piatich. Veď prečo nie, keď sa dá? Hre na gitare sa venuje päť rokov. „Hrám všetko od jazz, blues až po heavy metal, niekedy ešte aj horšie od toho.“
Po letných prázdninách to má namierené na Vysoké učení technické v Brne, odbor mechatroniky.
„To je informatika a automatizácia robotov. Ide o spojenie celej sústavy robotov. Teda mechanická časť, kde sa to hýbe, kinematika, dynamika. Musíš vedieť vypočítať, aké súčiastky treba použiť.“ To, že si vybral správny odbor, o tom niet pochýb. Jeho nadšenie je totiž neprehliadnuteľné. Miestami som nadobúdala pocit, že sa dám na mechatroniku aj ja.
Na robota určite nezanevrie ani na vysokej škole. „Nedávno som bol v letnej škole v Brne, kde mi povedali, že môj robot v pohode môže byť téma na bakalársku prácu. Chystám sa ho prerobiť na bezdrôtové ovládanie, takže stále je čo zdokonaľovať.“ Teraz je pre neho prvoradé, aby si našetril na notebook. Samozrejme na taký, ktorý ešte ani nie je na trhu. Veď ako inak.
Relaxom pre Borisa je hra na gitare. Foto: Archív B.G.
VIZITKA
Meno:Boris GaramiVek: 18 rokov
Predstava ideálnej dovolenky: Priateľka, koralové ostrovy, aby sa dalo dobre potápať, piesok a all inclusive.
Vysnené miesto: Egypt alebo niečo naozaj exotické - ostrov s jedinou destináciou, s jedným hotelom a naokolo džungľa.
Obľúbená kniha: Stephen Hawking - Teória času (to sú náročné fyzikálne veci). Ale inak Eragon a PC časopisy.
Obľúbený film: Z neromantických Transformers. Z romantických Notebook - Zápisník jednej lásky.
Miesto spoločné s vedou, ktoré by chcel navštíviť: jednoznačne CERN. A ešte nový plazmový reaktor vo Francúzsku na princípe tokamaku.
Sen: Pracovať pre vývojárske ústavy NASA v Európe. To by bola práca, ktorá by ho maximálne napĺňala.
Renáta Péterová
Autor: Renáta Péterová
