GBELCE. „Knihu účastníkov sme prestali viesť pri čísle 3 500. Dodnes sa ich tu vystriedalo okolo päťtisíc,“ hovorí organizátor tábora, ranger Matej Medveď z občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – na pomoc prírode.
Najstarší mal vyše osemdesiat rokov
V Parížskych močiaroch táborili ornitológovia z Budapešti, maďarskej Pilišskej ornitologickej spoločnosti, národného parku pri Balatone aj muzejníci z Komárna. Partia z Českej republiky robila odchyt okolo Novej Viesky, mobilná ornitologická skupina je na výjazde okolo Rúbane. Na ornitologických výskumoch v národnej prírodnej rezervácii sa doteraz podieľali odborníci z viac ako dvadsiatich štátov vrátane Českej republiky, USA, Izraela, Francúzska, Ruska či Kazachstanu.“
Aj tento rok prišiel do Gbeliec 88–ročný Antal Czigner z Maďarska, jeden z najstarších aktívnych ornitológov v strednej Európe. Nestorom domácich rangerov je Jozef Medveď, zakladateľ a donedávna aj predseda občianskeho združenia Gbelcia crassiceps – Pre pomoc prírode. Tento rok svoje skúsenosti odovzdával na poslednom ornitologickom tábore, na ktorom sa aktívne podieľal pred svojím odchodom do dôchodku.
Bociana z Obidu zjedli v Afrike
Okolo základného tábora ornitológovia natiahli 23 nárazových odchytových sietí s rozmermi 12 krát 2,5 metra. Denne z nich vymotali približne stovku operencov (najviac roboty mali so štvorročnou kaňou, ktorú neplánovane „ulovili“ pred niekoľkými rokmi). V tábore preskúmali druh vtáčika, vek, pohlavie, množstvo tuku, svalovej hmoty a obmenu peria. Podľa „rodných čísel“ ornitológia sledujú množstvo vtáčej populácie, jej početnosť, kvalitu a migráciu po celom svete. Krúžok bociana z Obidu na Štúrovsku našli až v juhoafrickom Kapskom meste. Zvyšok skončil v hrnci.
„Obvykle sa ročne v Parížskych močiaroch vyliahne okolo tisíc mláďat. Pred rokom región postihli povodne, väčšinu hniezd a vajíčok zničila záplava. Populácia vtedy dosiahla možno dvadsať percent,“ povedal Matej Medveď.
Mladého ďatľa preskúmali a vypustili. Vpravo vzadu sa prizerá A. Czigner. Foto: M. Antoni
