NOVÉ ZÁMKY. Dominika mala iba štrnásť rokov, keď napísala príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa nešťastnou náhodou stalo obeťou obchodu s bielym mäsom. Ešte predtým, ako sa stostranová kniha dostala na police kníhkupectiev, začala na internete a v knižnici študovať materiály s kriminálnou tematikou.
Mladá autorka píšuca pod prezývkou Geri. D. Gerhátová nenecháva nič na náhodu.
Predtým, ako sa pustila do písania krimi, konzultovala dokonca aj s majiteľom pohrebných služieb.
Biely reťazec
„Písať som začala na základnej škole. Spočiatku išlo o banálne príbehy, bola to skôr hra. Aj učiteľky ma v tom podporovali,“ spomína na svoje začiatky bývalá žiačka ZŠ na Devínskej ulici Dominika Gerhátová. „Mala som veľmi dobrú pani učiteľku Ľudmilu Bakošovú, ktorá ma posielala na rôzne súťaže a opravovala moje práce po gramatickej stránke,“ hovorí mladá spisovateľka.
Prvú knihu napísala o obchode „s bielym mäsom“. V štrnástich.
Titulka knihy Biely reťazec. Návrh sama pozliepala z obrázkov. FOTO: Angelika Pukanecová
Príbeh donúti zamyslieť sa
„Snívalo sa mi o tom a musela som to napísať. Mamine sa nepáčilo, prečo si vyberám takú „blbú“ tému. Našla som si o tom niečo na internete, niečo v knižnici. Príbeh som napísala za dva mesiace,“ dozvedáme sa.
„My, tínedžeri, ohŕňame nosom nad každou dospeláckou rečičkou o tom, aký je tento svet zlý a čo všetko sa nám môže stať. Veď prečo by sme si mali dávať pozor? Nie sme už predsa deti. Avšak to, pred čím nás tak varujú dospelí, nemusí byť len prázdna fráza. Môj príbeh je čisto vymyslená záležitosť, no nikde nie je napísané, že sa nemôže skutočne stať,“ píše Geri. D. Gerhátová v úvode svojej prvotiny.
Súčasťou knihy sú dva spolu nesúvisiace príbehy- Biely reťazec a Fox river.
„Prvý príbeh je skôr na zamyslenie a druhý na odľahčenie so štipkou humoru. Biely reťazec je príbehom mladého dievčaťa Kristíny, ktoré sa nešťastnou náhodou stane obeťou obchodu „s bielym mäsom".
Navonok nešťastný príbeh je obrazom lásky a priateľstva, ktoré môže vzniknúť aj v tak extrémnych podmienkach. Fox river naopak odľahčí atmosféru pubertálnym humorom hlavnej postavy Lili, ktorú rodičia pošlú na prázdniny k tete Elizabeth. Je to zábavný boj s autoritami, láskou a priateľstvom,“ zhrnula Geri.
Pri písaní krimi. Odfotila miesta, kde by teoreticky mohla byť ukrytá mŕtva obeť z jej najnovšieho príbehu. FOTO: Angelika Pukanecová
Vstáva s písaním, líha si s písaním
Biely reťazec vznikol za dva mesiace. Písaním však trávila temer všetok svoj voľný čas. „Vstávam ráno o piatej, aby som mohla písať ešte pred odchodom do školy. V písaní pokračujem aj večer. Za hodinu napíšem zhruba jednu stranu, denne tak strávim asi päť hodín. Baví ma to,“ usmeje sa sympatická tínedžerka.
„Moja obľúbená spisovateľka J. K. Rowlling vravela, že to, čo napíše, dáva prečítať desiatim ľuďom. Aj ja som tak spravila. Povinne čítali rodičia aj kamarátky. Mama je mojím prvým čitateľom – má najkritickejší pohľad. Ocino ma zas manažuje. Bez ich podpory by to nešlo,“ hovorí Geri.
Každý chce niečo predať
Najťažšie je presadiť sa na trhu. „V dnešnej dobe je veľmi ťažké vydať knihu. Každý chce niečo predať. Musí dobre vyzerať, zároveň musí mať aj dobrý obsah,“ dodáva pán Gerhát.
K tomu, aby našli vydavateľstvo pre Gerinu knihu, písomne oslovili všetkých 420 registrovaných vydavateľstiev na Slovensku. Z niektorých aj odpísali, z niektorých poslali pozvanie na osobný pohovor. Jedno z nich prejavilo záujem vydať knihu dosiaľ neznámej novozámockej autorky.
Na tento účel si šetrila aj sama. „Namiesto darčekov mi rodina dávala k sviatku peniaze. Kým iní šetria na počítač alebo mobil, ja som si odkladala na vydanie knihy.“
Titulku knihy navrhla sama
Titulku knihy si mala Geri navrhnúť sama, aby bola zaujímavejšia. „Bolo to ťažké, pretože neviem kresliť. Fotila som kamarátkin tieň aj susedovo auto. Nadpis knihy som vytlačila typom písma, ktoré som našla na internete. Nepoznalo však mäkčeň. Ten som musela dokresliť,“ prezrádza podrobnosti.
A krst knihy? Štýlovo, u babky v záhrade.
Relax so svojimi morčatami. Foto: Angelika Pukanecová
Rada zabáva ľudí
Dominika študuje v Leviciach na Pedagogickej a sociálnej akadémii. Chce byť animátorkou voľného času, pretože ju baví zabávať ľudí akýmkoľvek spôsobom.
Písanie je pre ňu relaxom. Postupne ju zároveň naučilo trpezlivosti. „Na začiatku som ju vôbec nemala. Zistila som však, že aj pomaly dôjdem na koniec príbehu.“
Geriným snom je zmluva s veľkým vydavateľstvom - so všetkým, čo k tomu patrí. „Prvú knihu som sama ponúkala kníhkupectvám, pri ďalšej by to už mohlo byť inak.“
Mladá spisovateľka. Foto: Angelika Pukanecová
Krimi z prostredia Nových Zámkov
Jej druhá kniha bude mať názov Odpusť mi. Zmes krimi a psycho priblíži osud troch postáv, ktorých prítomnosť spája minulosť.
„Názov pre druhú knihu sa hľadal veľmi ťažko. Na internáte sme ho vyberali so spolužiakmi spomedzi 25 rôznych názvov. Rozhodli sme tipovačkou,“ hovorí s úsmevom.
Na rozdiel od druhej, názov tretej knihy jej bol jasný od začiatku. Vodník berie námet z Erbenovho diela. Krimi sa odohráva v Nových Zámkoch na Sihoti. Pred jej písaním si Geri odfotila miesta, kde by teoreticky mohla byť ukrytá mŕtva obeť z jej príbehu. Fotky si pripla na záclonu, aby ich počas písania mala pred sebou.
Konzultovala dokonca aj s majiteľom pohrebných služieb. „Všetko musí sedieť do podrobností. Musela som si pozisťovať veci, ktoré by človeku bežne ani nenapadli. Bude to napínavé,“ sľubuje nádejná autorka.
„Budete sa báť chodiť na Sihoť,“ uzatvára so smiechom.
