Vojská sovietskej armády zanechali pred 20 rokmi všetky objekty vo veľmi zlom technickom stave. Aj dvadsať rokov po odchode vojsk budovy naďalej chátrajú.
KOMÁRNO. Vojaci v meste využívali starú a novú pevnosť, ktoré sú obidve národné kultúrne pamiatky. Okrem tohto centra užívali aj ďalšiu pamiatku, Dôstojnícky pavilón, ktorý je súčasťou pevnostného systému. Prednú časť používali sovieti ako klubovňu. Okolo pevností vybudovali ďalšie nové objekty. V roku 1968 bol dobudovaný v parku Anglia hotel, ktorý príslušníci sovietskych vojsk po príchode do Československa hneď obsadili a použili ako byty, informoval vedúci odboru vnútorných vecí a správy pamiatok Mestského úradu v Komárne Ľudovít Gráfel.
Bývalý hotel chátra
"Po odchode sovietskych vojsk sa budova dostala do súkromných rúk a dodnes chátra, lebo mesto do cudzieho majetku nemôže zasahovať. Celý objekt je v katastrofálnom stave, mali sme tu aj bezdomovcov a napriek tomu, že to nie je objekt mesta, z bezpečnostných dôvodov sme zamurovali vchody," priblížil Gráfel s tým, že v bývalej vodnej priekope sovieti vybudovali panelové obytné domy, zdravotné stredisko, škôlku a školu len pre vlastné účely.
Tieto sú dodnes veľmi rušivé, ale mesto si ich nemôže dovoliť odstrániť, takže sú využívané aj v súčasnosti ako byty a školské zariadenie. Ďalšie objekty boli využívané v rámci obrannej línie mimo pevnosti, autopark a tankopark pri brehu rieky Váh. Tieto objekty sú využívané dnes pre podnikateľskú činnosť.
Devastovali pamiatku aj okolie
Najviac bola poškodená ústredná pevnosť, ktorú užívali vojaci 20 rokov a prispôsobovali pre svoje účely, čím devastovali nielen samotnú pamiatku, ale aj jej okolie. "V pevnosti vybudovali veľkú jedáleň pre niekoľko tisíc vojakov, telocvičňu a ďalšie objekty. Túto bývalú jedáleň využíva teraz na základe dočasného povolenia pamiatkarov Univerzita J. Selyeho. Toto riešenie sa mne osobne nepáči, lebo univerzitu umiestnili v novodobom objekte a nie v hodnotnejších budovách, kde by sa mohlo vytvoriť univerzitné mestečko," tvrdil vedúci.
Mesto objekty kúpilo, ale na obnovu nemá
Po odchode sovietskych vojsk objekt prevzala československá, neskôr slovenská armáda a využívala ho do roku 2003, keď to mesto od ministerstva obrany odkúpilo za 40 miliónov Sk. "Nemohli sme počkať, kým sa prebytočný majetok ministerstva odovzdá za symbolickú cenu samosprávam. Ak by časti pevnosti kúpili podnikateľské subjekty, hrozilo, že sa objekt rozkúskuje a nikdy sa pevnosť nedá obnoviť," konštatoval. Dodal, že mesto na obnovu nemá dostatok finančných prostriedkov. "Snažíme sa dostať peniaze z rôznych grantov, zo štátneho rozpočtu a Európskej únie, ale nedarí sa nám, takže pevnosť naďalej chátra a je stále v horšom a horšom technickom stave," zdôraznil Gráfel a dodal, že strecha budovy kasárne už dlho nevydrží.
Podpora z ministerstva nestačí
Mesto vynakladá veľké finančné prostriedky na údržbu týchto objektov. "Treba zdôrazniť, že každý rok dostávame podporu aj z Ministerstva kultúry SR, ale pre takú obrovskú pamiatku, ako je pevnosť v Komárne, je to nepostačujúce. Je pravda, že z týchto prostriedkov sme zrekonštruovali Ferdinandovu bránu, realizovali sme obnovu muničného skladu, ale potrebovali by sme podstatne viac finančných prostriedkov," uzavrel vedúci odboru.
