Krakľa belasá – sťahovavý vták podobný kavke – v našich končinách už prakticky vyhynul, no možno sa ho podarí zlákať naspäť.
VEĽKÝ LÉL. Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove sa za ostatných niekoľko storočí zmenil iba nepatrne. Preto tu možno nájsť žírne pastviny, vysoké vŕby i topole, mokrade, preliačiny, by aj kúsok nepreniknuteľného pralesa.
A keďže je to ešte aj dnes panenský kraj ďaleko od väčších sídiel, celú jeho 250-hektárovú plochu si z menšej časti kúpilo a zvyšok od vlastníkov dlhodobo prenajalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie. Každá ľudská činnosť je tu podriadená požiadavkám na zachovanie pôvodnej prírody, vrátane doplnenia tých rastlín a živočíchov, ktoré sa v dôsledku civilizácie z ostrova stratili.
Krakle sem patria
Komárňanský rodák Mirko Bohuš, v súčasnosti ornitológ a pedagóg Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa skúmaniu života a výskytu krakle belasej venuje dve desaťročia. Pre Naše novosti sa vyznal takto:
„Tento vtáčí druh sa akosi stal náplňou môjho života. Nie bez príčiny - veď kým ešte pred polstoročím žilo na Slovensku okolo päťtisíc párov kraklí a ich záujmové územie siahalo do výšky tristo metrov nad morom, zatiaľ tento operenec už takmer vyhynul. Občas síce jeden pár zahniezdi pri Martovciach, alebo v Hurbanove, no je to už len slabá omrvinka. Usilujem sa preto krakle privábiť naspäť aj do našich končín, kde donedávna hojne hniezdili. Veď patria aj na Veľkolélsky ostrov, kde by mali zaručený pokoj a optimálne podmienky na život, najmä na hniezdenie.“
Krakľa je jeden z našich najpestrejších, ale aj najohrozenejších vtáčích druhov. Tento operenec je dlhý okolo 32 centimetrov, rozpätie krídiel má 52 cm a dožíva sa veku desiatich rokov. Živí sa hmyzom, hrabošmi, myšami, jaštericami, hadmi a žabami. Hniezdi výlučne v dutinách starých, bútľavých vŕb a topoľov.
Ak takúto skrýšu nenájde, so stavbou inakšieho hniezda si starosti nerobí a radšej odletí do druhých lokalít. A keďže starých stromov je u nás, ale aj v okolitých štátoch stále menej, krakľa sa stala tvorom, ktorému zvoní umieračik.
Krakľa belasá.
FOTO - EPHOTO.SK
V očakávaní prekvapenia
„Náhoda praje pripraveným, preto sme sa rozhodli urobiť čo sa dá, aby sa krakliam na ostrove zapáčilo“ - hovorí Mirko Bohuš. Ochranárske združenie dalo vyrobiť tridsať „krakliarskych“ búdok, ktoré by sa mohli stať potenciálnym obydlím aj hniezdiskom tohto vtáka.
Mirko Bohuš ich za pomoci pracovníkov združenia zavesil na stromy do desať až pätnásťmetrovej výšky. Bol to zakaždým výkon hodný ostrieľaného horolezca, pri ktorom sa ľuďom prizerajúcim na zemi ježili od strachu vlasy.
Ako takáto búdka vyzerá, aby vyhovovala v prvom rade krakliam? Jej dno je štvorcového pôdorysu o rozmeroch 18 krát 18 centimetrov, výška je do pol metra a lietací otvor nesmie presiahnuť osem centimetrov. A čo je nadmieru dôležité, vnútri musí byť vystlaná drevenou drťou, aby sa podobala dutinám v starých stromoch.
Kŕdle krakle belasej by mohli na Veľkolélsky ostrov priletieť koncom apríla, najneskoršie začiatkom mája. Ornitológ Bohuš bude na ich príchod netrpezlivo čakať, veď až potom sa ukáže či sa im žlté drevené domčeky zapáčia a či sa do nich aj nasťahujú, aby tu priviedli na svet potomstvo. A čo keď tejto jari nepriletia? Možno tak urobia inokedy, veď búdky na stromoch vydržia aj pätnásť rokov. A keď sa krakliam nezapáčia, obsadia ich druhé vtáčie druhy a robota s nimi ani tak nebola zbytočná.
