Článok pokračuje pod video reklamou
Denne chodí do knižnice, sadne si na svoje obvyklé miesto a pohrúži sa do čítania novín. Sluch mu už neslúži najlepšie, neruší ho ani ruch a hovor ľudí okolo. Chce vedieť, čo sa deje doma a i vo svete.
ŠURANY. „Knižnica má svoje miesto i význam. Je žriedlom poznávania a vzdelania obyvateľstva. Bolo by treba rozšíriť priestory a dať jej lepšie vybavenie, aby predstavovala stredisko kultúry a vzdelanosti,“ hovorí najstarší pravidelný čitateľ Knižnice Michala Matunáka.
Obvinili ho z vlastizrady
Karol Kuťka sa narodil v roku 1921. Vyše 66 rokov žije s manželkou Máriou, majú dvoch synov, dve vnúčatá a dve pravnúčatá. V rodných Šuranoch strávil takmer celý život s výnimkou vojny. „Po tunajších vianočných udalostiach roku 1938 ma spolu s bratom a ďalšími desiatimi obvinili z vlastizrady a odsúdili štatariálnym súdom. Boli sme nútení odísť z vtedajšieho Maďarska na Slovensko,“ hovorí. „Na Myjave som robil na daňovom úrade a po nadobudnutí štátneho občianstva som nastúpil prezenčnú službu v slovenskej armáde, kde som zotrval tri roky až do skončenia vojny.“
Po skončení vojny sa vrátil domov, zamestnal sa v cukrovare, neskôr prešiel do stavebníctva a nakoniec 19 rokov odpracoval v strojárskej fabrike Elitex.
Cestopisy aj politika
„Rád čítam už od školských lavíc, bol som stálym návštevníkom šurianskej knižnice. Po detských rozprávkach a povinnej literatúre prišli na rad dobrodružné romány, historické diela a dejiny. Vždy ma zaujímali cestopisy, s veľkou záľubou som čítal prírodopisné diela,“ vysvetľuje svoju záľubu. Denne v šurianskej Knižnici Michala Matunáka preštuduje niekoľko titulov. Chce byť informovaný o politickom aj spoločensko-ekonomickom dianí u nás aj vo svete. Predovšetkým ho zaujímajú udalosti, ktoré sa týkajú generácie seniorov a ich životných podmienok.
Chýba nám hrdosť
„Prežil som päť režimov. Každý hlásal lepšie časy a vyššiu životnú úroveň – žiaľ, realita to nepotvrdila. Chudoba sa prehlbuje, nezamestnanosť rastie, následky pociťujeme hlavne my starší aj do života stúpajúca mládež. Namiesto spolupatričnosti, spolupráce, tolerancie a vzájomnej úcty vidíme aj na najvyšších politických miestach iba nevraživosť, osočovanie, osobné a skupinové invektívy,“ hodnotí domácu politickú scénu, ktorej vyčíta malú národnú hrdosť. „Chýba nám hrdosť patriotov, akú majú iné národy. Politici sa zaujímajú o zákony našich susedov, ktoré nemôžeme ovplyvniť, a nie o naše vlastné.“
Zjednotiť dôchodcov
Kritizuje aj úroveň našej televízie a rozhlasu, ktoré si podľa neho nezasluhujú priazeň obyvateľstva. „Prečo v Rade nemáme zastúpenie my, občania a nemôžeme povedať, čo by sme od verejnoprávnych médií chceli? Žiadal som riaditeľku Zemkovú, aby hlásatelia správam venovali väčšiu pozornosť, aby hlásili ľudským spôsobom, nebreptali a nerapotali - aby sme im rozumeli hlavne my starší,“ zdôrazňuje K. Kuťka. Podľa neho by sa mal milión dôchodcov na Slovensku zjednotiť do spolku, ktorý by politikom tlmočil ich názory a požiadavky.
