Najmenšie bolo ako bochník, nemalo ani pol kila.
NOVÉ ZÁMKY. Rodičia v panike, že nebude v poriadku, s nami ledva prehovorili. Ale reagovalo na resuscitáciu, stále viac sa snažilo s nami komunikovať, zapínalo vlastné mechanizmy. Spolu sme bojovali niekoľko mesiacov, kým sme ho vybrali z inkubátora a odovzdali rodičom. A teraz nás každý rok spolu s nimi navštevuje.
Keď jeho rodina prežila bombardovanie mesta, otec odsťahoval rodinu do Veľkého Bielu. František Bauer si vyberal medzi štúdiom prírodných vied v Bratislave alebo medicínou v Prahe, ktorá nakoniec vyhrala. V roku 1975 nastúpil na detské oddelenie novozámockej nemocnice u primárky Hrabinskej, ktorá ho poslala k novorodencom a tým určila jeho celoživotný osud.
Už ako atestovaný pediater a mladoženáč pôsobil ako primár detskej a neonatologickej jednotky intenzívnej starostlivosti v Missrate (Líbya). Po návrate do Nových Zámkov a II. atestácii z pediatrie nastúpil na novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi stál pri zrode samostatného neonatologického pracoviska v Nových Zámkoch.
Dospelácky ventilátor prerobili pre deti
„Od 24. týždňa vnútromaternicového vývoja do 7. dňa života zomiera toľko detí ako od 7. dňa do štyridsiatich rokov veku. Neonatológia bol relatívne mladý odbor. Začínali sme ako na zelenej lúke, nemali sme ani laryngoskop. Z tisícky novorodencov vtedy umieralo skoro dvadsať,“ hovorí profesor František Bauer, prednosta Neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. „Museli sme sa učiť komunikovať so zahraničnými partnermi, ktorí nám pomáhali preskočiť niektoré štádiá vývoja a zavádzať najnovšie spôsoby liečby.
Napríklad z pražskej kliniky v Motole nám darovali „dospelácky“ pľúcny ventilátor, ktorý sme prerobili pre deti. Učili sme sa od kolegov z Maďarska, pozvali odborníkov z USA, skúšali metódy, ktoré sme nikdy predtým nepoužili. Presviedčali sme firmy, aby nám požičali najmodernejšiu techniku. Ohromnou pomocou bola nadácia Novorodenec, prostredníctvom ktorej sme zadovážili prístroje v hodnote rádovo miliónov korún. Hovorím „sme“ - lebo novorodenecké oddelenie, to nie je Bauer. Keď sme začínali, trávil som v nemocnici skoro každú noc. Raz moje auto o druhej po polnoci zastavili policajti a neverili mi, že som bol v špitále napojiť bábätko na prístroje. Dnes máme nielen vynikajúce prístroje, ale aj spolupracovníkov, na ktorých sa dá spoľahnúť.“
Každý život je pre nás posvätný
V rámci intenzívno-resuscitačnej starostlivosti Novozámčania medzi prvými na Slovensku zaviedli konvenčnú mechanickú ventiláciu novorodencov a jej novšie módy, monitorovanie pľúcnej mechaniky, riadenú hypotermiu (podchladzovanie detí narodených s ťažkým nedostatkom kyslíka). Za posledných 15 - 20 rokov sa podieľali na viacerých celoslovenských neonatologických programoch.
„Mnoho sa debatuje, kedy sa vlastne začína život človiečika. Do 24. týždňa gravidity majú lekári pri vážnych medicínskych indikáciách právo na interrupciu. Ale ak dostaneme do rúk 23-týždňové bábätko, ktoré má snahu žiť, môžeme povedať, či mu chýba týždeň do nejakej umelo stanovenej hranice? Nekladieme si otázky, na ktoré nie sme kompetentní odpovedať. Život je pre nás posvätné mystérium. Aj o ten malý bojujeme rovnako ako naši kolegovia o ten dospelý,“ pokračuje F. Bauer.
„Nie vždy vyhrávame. Nie tak dávno som sa snažil rodičom vysvetliť, že ich dieťaťu natrvalo zostane zdravotný hendikep. A rodičia mi len ďakovali a opakovali, ako ich boh musí mať rád. Hovorím si – čo som za lekára, keď neviem ľuďom vysvetliť pravdu. Viete, čo mi povedali? Že keď postihnutému dieťatku boh vybral za rodičov práve ich, asi budú toho hodní,“ hovorí s pohnutím v hlase.
„Ale mali sme aj rodičov, ktorí bábätko v inkubátore ledva rozoznali za kopou hadičiek a napriek tomu neochvejne tvrdili, že ono z toho vyrastie. Tak neviem, Čím som starší, tým viac si myslím, že my doktori neliečime - len pomáhame organizmu nepodľahnúť,“ dodáva prednosta kliniky, držiteľ akademických hodností a autor vedeckých publikácií.
Dostávajú najťažšie prípady z regiónu
Spádovým regiónom novozámockého perinatologického centra je niekoľko okresov. Ročne sa v nich narodí okolo 5 500 detí. Tie v najkritickejšom stave sa dostanú na novozámockú kliniku. Dnes ich z tisícky neumiera dvadsať, ale štatisticky ani nie dve. Napriek tomu, že zachraňujú aj donedávna beznádejné prípady, počet detí s dlhodobými vážnymi zdravotnými komplikáciami nestúpa.
Zo 68 neonatologických pracovísk na Slovensku patrí novozámocké medzi šesť, ktoré získali štatút perinatologických centier, teda oddelení s najvyšším stupňom liečby najkritickejších a najnezrelejších pacientov. Od roku 1999 sa stalo Novorodeneckou klinikou Trnavskej univerzity. Je výučbovým pracoviskom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Akreditovala sa ako pracovisko pre špecializačné štúdium sestier v neonatológii v spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Pracovníci kliniky boli spoluautormi a autormi viacerých edukačných materiálov, učebníc a odborných monografií.
Už nemusíme bábätku hľadať voľný ventilátor
Celoslovenská novorodenecká úmrtnosť postupne klesá, dnes už je porovnateľná s európskym priemerom. Oproti Českej republike však stále zaostávame. Príčinami môže byť nedostatočná a zastaraná technika, ale aj regionálne rozdiely. Najvyššiu úmrtnosť novorodencov majú v Košiciach, najnižšiu v Martine a Nových Zámkoch. Krivka dlhodobého trendu novorodeneckej úmrtnosti je Nových Zámkoch podstatne nižšia ako celoslovenský priemer.
Doc. MUDr. František Bauer, PhD. sa opakovane stal predsedom Výboru Neonatologickej sekcie SPS, je predsedom Neonatologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory, členom Vedeckej rady a mimoriadnym profesorom Trnavskej Univerzity. V januári z rúk prezidenta SR mohol prevziať dekrét o oficiálnej profesúre, ktorú obhájil ešte v roku 2007.
„Na Slovensku vraj na zdravotníctvo niet peňazí. Niekoľko ministrov som žiadal, presviedčal vlastnou víziou aj reálnymi číslami, ktoré majú v našom odbore veľkú vypovedaciu hodnotu. Viacerí sľúbili, niektorí aj dali. Súčasný minister zdravotníctva vyčlenil každému neonatologickému centru na Slovensku po približne 460-tisíc eur. Polovicu už dostali vlani, druhá nasleduje v tomto roku. Je to obrovský dar, keď už nemusíme v sanitke voziť sedemstogramové dieťatko a hľadať mu nemocnicu, ktorá má voľný ventilátor.“
Tvrdí, že raz sa bude prechádzať s fajkou a spokojne hľadieť, ako kolegovia všetko zvládajú rovnako dobre ako on sám. Šesťdesiat rokov však vraj ešte nie je ten správny vek. Ani tú fajku si zatiaľ nezadovážil.
F. Bauer v pracovni. Vzdelanie a odborné vedomosti sú pre lekára nevyhnutnosťou.
