Ako chalan v osemdesiatych rokoch hltal informácie o rely Paríž - Dakar. Držal palce tímom vtedajších československých automobiliek Liaz a Tatra. Po mape sprevádzal tatrovácky špeciál 815 na ceste okolo sveta v rokoch 1987 - 1990. Dnes sa za volantom expedičnej Tatry 815 chystá na svetoznámu africkú rely. Už nie na Dakar - ale predsa do Dakaru.
Róbert Kasák bude šoférovať jediný slovenský kamión v kolóne tretieho ročníka Africa Eco Rallye. Na prelome rokov 2010 - 2011 absolvuje dvanásť etáp vyše päťtisíckilometrovej trasy z francúzskeho Château de Lastours cez Maroko a Mauretániu do hlavného mesta Senegalu Dakar. Jeho Tatra bude plniť úlohu „zberného kamióna“ pokazených alebo havarovaných pretekárskych vozidiel s posádkami.
Lákali ho expedície
Povolaním som automechanik, zaoberám sa autodopravou. K Tatre ma ťahalo odmlada. Navštívil som továrenské múzeum v Kopřivnici, s kamarátom sme pár sezón pretekali na terénnych okruhoch s Kačenou 805. Vyhrali sme pár pohárov. Bola to rýdzo amatérska zábava pre nadšencov a dnes sa na Slovensku takmer už nejazdí,“ hovorí Róbert Kasák.
„Viac ma lákali expedície. Asi pred štyrmi rokmi sa mi podarilo zaobstarať si vylepšený model „africkej“ verzie Tatry 815 a hľadal som ľudí, ktorí by sa so mnou na nej vydali do sveta. Záujemcov bolo, ale len kým nedošlo na lámanie chleba. Pokúsil som sa teda dostať miesto asistenčného jazdca. Ísť sa niekam pozrieť pod záštitou organizovaného motoristického podujatia je predsa len bezpečnejšie a spoľahlivejšie,“ vysvetľuje.
Do výpravy na zatmenie Slnka v Líbyi ešte nestihol dokončiť obytnú nadstavbu. Odjazdil niekoľko európskych pretekov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku. Lenže skôr, ako sa pokúsil dostať na legendárnu rely Paríž - Dakar, ju v roku 2008 pre hrozby teroristických útokov zrušili.
Namiesto africkej ázijská púšť
Namiesto Dakaru zorganizovali v strednej Európe Central European Rallye a potom sa šlo jazdiť do Argentíny. Ruská automobilka zasa navrhla trasu po stopách stredovekej Hodvábnej cesty. V septembri 2009 ju za volantom svojej Tatry absolvoval aj Róbert Kasák.
„Koncom augusta sme vyštartovali z Olomouca cez Nemecko, Fínsko a ruskú hranicu do Kazane. Na Hodvábnej ceste série Dakar štartovalo asi 60 áut, z toho 40 kamiónov. Pôvodne malo moje auto slúžiť ako obytné zázemie pre pretekárov.
Nakoniec som dostal navigátora zo Senice, štyroch novinárov a štatút Press Car. Ráno odfotili štart, cez deň sme jazdili po spojovacích trasách a v cieli etapy urobili ďalšiu fázu svojej roboty.“
Na Tatre stoštyridsiatkou
Trasa viedla cez tri štáty - Rusko, Kazachstan a Turkmenistan. Povrch trate vraj nemal ďaleko od pôvodného Dakaru - vystriedala sa šotolina, močiare, prašné cesty a nechýbali ani púšte. Denná túra merala od 350 až do 1200 kilometrov. Po raňajkách vyfasovali proviant, položili tehlu na plyn a vyrazili.
„Musíte stíhať. Závoďáci sa s terénom nemaznali, v niektorých úsekoch dosahovali priemer 140 za hodinu a ruskí kamazáci na kamiónoch jazdili len pár minút za nimi. Raz sme šli 56 kilometrov bez jednej odbočky či križovatky, tam sme aj my vyskúšali stoštyridsiatku. A ešte bol čas všímať si krajinu,“ pokračuje R. Kasák.
„Volga má v najširšom mieste šírku 46 kilometrov a krištáľovo čistú vodu. Jeden deň uprostred púšte miniete zrazenú ťavu a na druhý deň kravu s vemenom plným mlieka. Samotné Rusko má krásnu krajinu a srdečných ľudí. Vítali nás, hostili, v bivakoch vyhrávali kapely, prišli aj prezidenti usporiadateľských štátov.“
Smeruje do Dakaru
Druhou stranou jazdy asistenčného kamiónu je však celodenná jazda a (niekedy) celonočná údržba či oprava. Dva-tri dni bez spánku nie sú výnimkou. Róbert Kasák absolvoval približne jedenásť tisíc kilometrov a strávil mimo domova takmer mesiac. Ale presvedčil, že on aj jeho Tatra voľačo vydržia a sú hodní aj renomovanej trasy.
„Starí dakaristi, ktorí rely rozbiehali v sedemdesiatych rokoch, organizujú tretí ročník Africa Eco Rallye. Časť vedie pôvodnými etapami rely. Takže nejdeme na Dakar, ale predsa do Dakaru. Tentoraz budeme plniť funkciu zberného kamióna pre havarované alebo pokazené autá, prípadne budeme niekde v púšti „dohľadávať“ zablúdilcov. Do posádky pribudne navigátor a doktorka.“
Posledné úpravy auta dokončoval pred dvoma týždňami, 27. decembra čaká vozidlá technická prehliadka na štarte. Namiesto obytnej nadstavby má Kasákova tatrovka nákladnú korbu so žeriavom a navijakom. V kabíne pribudlo viac anatomických sedačiek a pevnejší bezpečnostný rám.
„Je to jednoznačne najťažšia súťaž na techniku aj výdrž ľudí. Stačí chyba navigátora a môžete skončiť v priepasti. Videl som pár pokrčených kamiónov, nevyzerali dobre. Asi preto mi vyhovuje úloha asistenčného jazdca. Súťažne jazdiť sa nechystám,“ zdôrazňuje.
Ako z Mercedesu do Trabanta
Jedným dychom však dodáva, že šoférovať expedičný špeciál je predsa len iná káva ako sériová osemstopätnástka, aká mu stojí na dvore: „Asi ako keď presadnete z Mercedesu do Trabanta. Špeciálka má lepší motor, centrálne dohusťovanie pneumatík, výkonnejšiu prevodovku, špeciálne tlmiče, vyladený podvozok. Deväťdesiatkou vymetiete zákrutu a ani si ju nevšimnete. Normálna Tatra by vás už z nej vypoklonkovala.“
Kasákovu tatrovku videli diváci niekoľkých motoristických podujatí v Komoči, Nových Zámkoch, predviedol ju školákom v Semerove, kde býva. Pred niekoľkými týždňami absolvoval jazdy na Slovenských pieskoch, kde si okrem pásovej a vojenskej techniky zmeralo sily 26 nákladných áut. Jeho ďalším snom je jazda naprieč Afrikou a expedícia k jazeru Bajkal.
