Zábery z katastrofických filmov typu Armageddon nemusia byť iba výmyslom režisérov. Ohrozujú nás tzv. blízkozemské planétky, pretože pretínajú dráhu Zeme a predstavujú isté nebezpečenstvo zrážky. Nepozoruje ich iba NASA, ale aj ďalší zanietenci. Nové asteroidy vyhľadávajú cez internet v archíve veľkých observatórií. To, čomu odborníci nevenovali pozornosť, sa podarilo objaviť Novozámčanovi Štefanovi Kürtimu. Jednu z planétok pomenoval podľa svojho domova. Asteroid Nové Zámky je však pre našu planétu neškodný.
Fascinujú ho neobjavené planétky
Štefan Kürti má 50 rokov. Svet hviezd, planét a komét ho zaujímal od detstva. „Ako chlapca ma najviac fascinovali kométy. Neskôr k nim pribudli planétky,“ spomína na svoje začiatky. Hoci má 25 centimetrový ďalekohľad a občas pozoruje hviezdnu oblohu z dvora, prostredníctvom počítača sa mu cez internet podarilo objaviť dosiaľ neznáme planétky.
„Pred rokmi som sa pridal ku skupinke ľudí, ktorí sledovali tzv. blízkozemské planétky nebezpečné pre planétu Zem. Americké observatórium Spacewatch v Arizone fotí oblohu celú noc, no keďže tých údajov je strašne veľa, nestíha ich spracovať. Vtedy vyzvalo ľudí na pomoc. Snímky zverejnilo na internete, pomôcť mohol každý. Počas prvého roka som objavil hneď tri blízkozemské objekty, ktoré minuli Zem vo vzdialenosti niečo vyše 1 milióna kilometrov, čo je asi trojnásobok vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom,“ hovorí s nadšením.
„Objavovanie“ si vyžaduje množstvo času, no pán Kürti radšej sedí pri počítači a sleduje hviezdy, ako by pozeral televízne seriály. Je to pre neho zaujímavejšie.
„V decembri 2006 som pri prezeraní archívnych snímkov získaných na observatóriu Mt. Palomar identifikoval nový pohybujúci sa objekt. Dovtedy neznáma planétka obdržala predbežné označenie 2001 TE257. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa získali ďalšie pozorovania a dráha telesa sa spresnila natoľko, že v roku 2008 bolo planétke pridelené definitívne číslo 194 262. Následne som využil právo objaviteľa a asteroid som navrhol pomenovať ako Nové Zámky,“ opisuje.
Vesmírni pátrači
Podľa Štefana Kürtiho vo všeobecnosti možno povedať, že sú dve skupiny zanietencov využívajúcich databázu archívnych snímkov. V prvom rade sú to astronónomovia profesionáli, ktorí hľadajú predobjavové pozície svojich vlastných objavov. Druhú skupinu tvoria amatérski astronómovia, ktorí pátrajú najmä po blízkozemských asteroidoch a ďalších objektoch. Niektorí sú zameraní, tak ako on, na hľadanie doteraz neobjavených planétok.
„Od spustenia databázy platilo pravidlo, že kredit za objav dostal objaviteľ. V tom období zopár nadšencov usilovne hľadalo nové asteroidy a objavili ich stovky. Ale po septembri 2003, keď došlo k úprave pravidla, mnohí stratili motiváciu. V súčasnosti je len niekoľko zanietených „pátračov“, no nové objavy z archívu pribúdajú i naďalej,“ dozvedeli sme sa.
„Princíp hľadania je v tom, že sa odfotí zvolená časť oblohy trikrát po sebe s odstupom pol hodiny medzi jednotlivými snímkami. Ak sa rýchlo preblikajú cez počítač, pohybujúce sa objekty budú na každej snímke inde, prezradia sa zmenou polohy na nehybnom hviezdnom pozadí,“ vysvetlil. Potom je potrebné zistiť, či je planétka známa, vymeria sa jej pozícia, vypočíta dráha.
„Existuje databáza všetkých známych telies - ak v nej nie je evidovaná, znamená, že som našiel nové teleso, pokračujem v hľadaní na ďalších snímkach a rozširujem obdobie pozorovania čo najdlhšie. Ak nájdem pozície zhruba za mesačné obdobie, tak sa planétka bude dať ľahko nájsť pri budúcom obehu a nestratí sa,“ opísal svoj postup. Objaviteľ svoje merania postúpi do strediska sledovania planétok Minor Planet Center (MPC) a planétka dostane predbežné číslo. Na základe ďalších pozorovaní sa spresňuje jej dráha, až dostane konečné číslo.
Objav pomenovalpodľa bydliska
Obdobie od objavu až po pomenovanie planétky môže trvať viacero rokov. Je potrebné napísať návrh, ktorý sa posiela do MPC. O názve potom rozhoduje komisia. Planétke Nové Zámky pridelili meno v decembri 2009. „Asteroid evidovaný pod číslom 194 262 som sa rozhodol pomenovať podľa mesta, kde žijem,“ vysvetlil. Má priemer okolo 1400 metrov, Slnko obehne raz za 3,5 roka a pohybuje sa vo vzdialenosti 340 miliónov kilometrov od našej materskej hviezdy.“
Planétka Nové Zámky krúžiaca okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom nie je jediným Kürtiho objavom. Bolo ich vyše sto, sedem z nich aj pomenoval. „Prvá dostala meno Jolana po manželke. Druhá nesie meno holandského astronóma, ktorý ma zasvätil do tajov hľadania, a ďalšie sú nazvané napr. po kamarátovi z detstva či po francúzskom spevákovi, ktorý zomrel na komplikácie cystickej fibrózy,“ hovorí Š. Kürti, ktorý úzko spolupracuje s hvezdárňou v Modre a od jesene i s observatóriom v maďarskom Piszkéstető.
V septembri a októbri som z pohoria Mátra pozoroval oblohu niekoľko nocí 60 cm Schmidtovým ďalekohľadom vylepšeným o novú kameru. Výsledkom tejto spoločnej práce s maďarským kolegom bolo 123 priznaných objavov asteroidov.
Na otázku, či nechcel pomenovať ani jeden zo svojich objavov podľa seba, hovorí: „Objaviteľ to nemôže urobiť, existuje však aj planétka Kürti. Na oplátku tak totiž pomenoval jeden zo svojich objavov holandský archeológ a amatérsky astronóm Marco Lanbgroek.“
Koniec sveta?
Štefan Kürti začal v tomto roku aj s ozajstným nočným pozorovaním a využíva kvalitné prístroje vzdialené tisícky kilometrov. „V reálnom čase sa napojím na ďalekohľad v Amerike a viem mu zadať, čo má odfotiť. Takýmto spôsobom som objavil už desať objektov cez rôzne ďalekohľady sveta,“ popýšil sa. O tom, či v budúcnosti dôjde k zrážke Zeme napríklad s asteroidom Apophis, má takýto názor: „Nie je vylúčené, že to hrozí. V roku 2029 bude od nás vo vzdialenosti iba 30-tisíc kilometrov, čo je desaťkrát bližšie, ako sa pohybuje Mesiac. Vrátiť by sa mal v roku 2036. Dovtedy sa bude pozorovať a spresňovať jeho dráha. Až následne sa bude dať zrážka vylúčiť, alebo naopak, vymyslieť kroky na jej zabránenie. Hrozbou sú tie blízkozemské planétky, ktoré nepoznáme. Práve preto viaceré observatóriá financované americkou NASA fotia oblohu každú noc,“ uzavrel.
Štefana Kürtiho fascinujú neobjavené planétky.
