Je jednou z mála ozbrojených mladých dám na Slovensku. Má tri pušky a z desiatich metrov by vám dokázala trafiť zreničku. Dvadsaťročná Lenka Hatinová je absolútnou majsterkou Slovenska v streľbe z malorážky.
ŠURANY. Skúšala atletiku, tenis aj hádzanú, ale sama priznáva, že je športové poleno. Zbraní sa bála a pred ohňostrojom sa radšej schovávala pod perinu. Až jej raz na letnej dovolenke dali do ruky vzduchovku. „Dovtedy som si myslela, že to pri streľbe aj búcha. Prvý deň som trafila ledva roh terča, ale na druhý som dala dvadsaťsedem z tridsať a všetci čumeli. Tak sme začali hľadať nejaký strelecký klub," hovorí o svojich začiatkoch študentka učiteľského odboru angličtina - psychológia na UKF Nitra.
Strieľa v „skafandri"
V šestnástich rokoch absolvovala prvú súťaž v malorážke. Keďže sa blížila zimná sezóna, kedy sa strieľa v hale, v predstihu dostala pod stromček poriadnu vzduchovku. „Prvé výkony neboli slávne, ale každou súťažou som sa postupne zlepšovala. Počas roka 2006 som absolvovala niekoľko súťaží slovenskej ligy, najväčším podujatím boli Olympijské nádeje v Nitre aj so zahraničnou účasťou. V jednej zmene nás tam strieľalo štyridsať naraz. Mala som starý strelecký kabát väčší ako ja, žiadne špeciálne gate, len rifle - podľa toho som aj skončila. Potom mi rodičia kúpili strelecké nohavice. Zo vzduchovky sa strieľa 40 rán postojačky v časovom limite hodina pätnásť. Ak to má človek ustáť, potrebuje špeciálne oblečenie a topánky divného tvaru s plochou podrážkou. Vyzerá to ako skafander z vrecoviny, nedajú sa v tom vystrieť ruky a chodíte ako Robocop."
Vzduchovka ako samopal
V prvej vzduchovkovej sezóne si Lenka vytvorila osobný rekord 382 bodov zo 400. Nedosiahla síce absolútnu špičku, ale aspoň nomináciu na majstrovstvá Slovenska. Lenže krátko pred nimi si zlomila prst. Sezónu skončila na štvrtom mieste, prvé jej ušlo o tri body. „Namiesto radosti som plakala. Malorážka pridelená od zväzu sa zle nastavovala, bola drevenejšia ako ja. Vzduchovka mi prestala pasovať do polohy, nevedela som poriadne zamieriť. Otec investoval do malorážky s hliníkovou pažbou a od známych sme zadovážili hliníkovú vzduchovku. Paradoxne je ťažšia ako malorážka a vyzerá skôr ako samopal. Lícnica, iriska, bodka, mieridlá, dioptér - to už je vybavenie na formulu jeden. Pasuje len na mňa, má nastrelenú hlaveň a potrebuje aj špeciálne náboje," vysvetľuje L. Hatinová. „S extraligovými výsledkami som bola spokojnejšia a keď na mňa v Čechách ušili ešte nový kabát a nohavice, pobila som už dosť súperov. Dostala som ponuku štartovať za Duklu Banská Bystrica (trénuje ma Ivka Švecová) a miestenku na majstrovstvá Európy v Osijeku. Na prvýkrát žiadna sláva. Ale na Slovensku som skončila vo vzduchovke druhá, na akademických majstrovstvách SR som vyhrala disciplínu 60 rán ležmo a v štandarde som skončila tretia."
Desina má pol milimetra
Dvadsiatku s výškou 172 a hmotnosťou 55 by sa dalo skôr predstaviť na predvádzacom móle ako na strelnici. Vzduchovkou sa strieľa 40 rán, malorážkou 20 rán v ľahu, 20 v stoji a 20 v kľaku. Celý vzduchovkový terč má priemer 4,5 centimetra (asi ako bývalá päťkorunáčka), stredový kruh má 3 centimetre a „desina" je len polmilimetrová bodka - stačí sa zle nadýchnuť alebo žmurknúť a rana je v háji. „Strelci nemusia byť namakaní svalovci. Výsledok závisí hlavne od pokoja, koncentrácie, trpezlivosti. Naložím, zamrznem, dám pár výdychov a vo výdychu pálim. Ešte sa musím odučiť žmurkať. Oželela som diskotéky, nechodila som von, súťaže zaberajú víkendy a niekedy aj viac. Aj na strelnici je dobre. Nie sme žiadni ťažkí introverti. Počas streľby je síce každý sám, ale po súťaži sa normálne bavíme."
Majsterka chce na olympiádu
Na augustových majstrovstvách Slovenska v Domaniži pri Považskej Bystrici získala Lenka Hatinová svoj prvý titul. Stala sa absolútnou majsterkou SR v streľbe z malorážky - v ľahu aj štandarde (trojkombinácii po 20 rán v ľahu, kľaku i stoji). Okrem jej blízkych sa to takmer nik nedozvedel. Táto disciplína má na najpopulárnejšie športy obrovský hendikep. Možno aj preto druháčka na UKF nemá individuálny študijný plán a trénuje doma po večeroch, keď sa vráti z prednášok.
Pred blížiacou sa zimnou sezónou Lenka trénuje hlavne vzduchovku. V panelákovom byte sa postaví do obývačky a cez chodbu strieľa do spálne. Rodičia s mladšou sestrou majú preventívne zákaz vychádzania. „Potrebujem nahnať objemy - zvyknúť si dýchať a strieľať v rytme. Spolu 60 - 70 rán trvá tak poldruha hodiny," odhaduje. „Ale inak je výstroj i výzbroj ako na súťaži."
O tri roky bude v Londýne olympiáda, na ktorú by sa Lenka rada prestrieľala. Najprv však treba získať body na nejakých svetových pohároch a hlavne podať výkon počas nominačnej sezóny. Na dovolenky už nevyjde čas.
„Asi to bude aj lepšie. Lebo na tej poslednej ma zaujali brušné tance a už dva roky sa im intenzívne venujem. Tretiu záľubu už by som nestíhala," usmieva sa dvadsaťročná majsterka Slovenska zo Šurian.
Lenka sa už dva roky venuje brušným tancom.
