Na ničivý živel si pamätá ešte veľa obyvateľov a pripomína ho aj pamätník. Záplav sa však na rozdiel od iných obcí južného Slovenska ľudia žijúci v tomto úseku Dunaja už neobávajú. Spoliehajú sa na spevnené a navýšené hrádze. Od najničivejšej povodne 20. storočia na Slovensku v utorok ubehne 45 rokov.
"Nemáme strach, odvtedy už do obce voda nedostala," povedal ČTK Ladislav Varga, ktorý v čase záplav pôsobil v Patinciach ako predseda miestneho národného výboru. Napríklad v uplynulých týždňoch, keď hladina Dunaja dosiahla tretí stupeň povodňovej aktivity a v neďalekých obciach menšie rieky zaplavili stovky domov, chýbalo do vrcholu hrádze na Dunaji ešte viac ako dva metre. V roku 1965 však prívalová vlna na veľtoku hrádzu pretrhla a obec postupne zaliala takmer dvojmetrová voda.
Povodeň pred 45 rokmi zničila v obci podľa Vargu 99 zo 150 obydlí. Jeden z domov, ktorý pri povodni nespadol, bol aj Vargov. "Práve sme ho dokončovali, zatiaľ nebol zariadený, no už sme začali maľovať," zaspomínal bývalý šéf Patiniec. Z ulice, na ktorej dom dodnes stojí, však vraj vtedy zostali stáť iba dva. O príbytok tak napríklad prišla ďalšia pamätníčka, v súčasnosti už 74-ročná Magdaléna Žabková. Pred veľkou vodou ju aj s rodinou najskôr evakuovali do Marcelovej, potom odišli k príbuzným a neskôr si postavili v Patinciach nový dom.
S tragédiou spred 45 rokov sa spájajú aj niektoré názvy ulíc. Okrem na juhu Slovenska bežnej napríklad Petőfiho ulice sa tu nájde aj Senická, Hodonínska či Pražská ulica. "Chceli sme sa tak chcela poďakovať ľuďom, ktorí vtedy prišli z týchto okresov pomáhať," povedal starosta Zoltán Németh. V zaplavenej oblasti vtedy pomáhali najmä vojaci, ale aj dobrovoľníci či študenti.
Staršie domy sú v Patinciach vzácnosťou. Záplava pred 45 rokmi ich väčšinu zničila a v obci zostali iba obydlia z pálených tehál. Výstavbou nových domov sa tak obnovila väčšina Patiniec, nové domy pribúdajú napriek tesnej blízkosti Dunaja aj dnes. Počet obyvateľov však za posledné roky klesá, v súčasnosti tu žije 510 ľudí. V obci nechýba materská škola, kostol, obchody a krčma, školáci však dochádzajú do susednej Iže.
