Navštívil lovcov lebiek.Videl kultúru na úrovni doby kamennej a vymierajúce kmene, ktoré len málo ľudí na svete uvidí. Fotografuje ľudí, prírodu aj zjavenia. Vidí symboly z tretej dimenzie, ktorým len málo ľudí na svete uverí.
NOVÉ ZÁMKY. Juraj Dudáš pochádza zo Zlatých Moraviec, od roku 2003 býva v Nových Zámkoch. Veľa času tu však netrávi. „Kúpil som si byt a vzápätí som na niekoľko mesiacov odišiel do zahraničia. Skoro som zabudol, kde vlastne bývam," hovorí. Vypočítal nám, že navštívil vyše päťdesiat krajín na všetkých kontinentoch s výnimkou Južnej Ameriky. Na stene mu visia výstrižky jeho článkov v angličtine a češtine, certifikát o udelení austrálskeho štátneho občianstva aj preukaz fotografa na voľnej nohe. A okolo samé fotografie. Najväčšia fotomontáž má skoro dva krát dva metre.
„Fotím asi dvadsať rokov. Zaujímam sa o kultúry vymierajúcich a málo preskúmaných národov. Hovorím o kultúre - nie okultizme, šamanizme či podobných veciach. Ako veriaci človek by som sa nedokázal zapodievať nejakými démonmi," zdôrazňuje.
Austrálsky občan
Desať rokov prežil v Austrálii, kde sa oženil a v roku 1996 získal okrem slovenského aj austrálske občianstvo. V roku 1997 začal s fotomontážou, rok nato o ňom v anglických katolíckych novinách vyšiel článok s jeho obrázkami a životopisom. Pre začínajúceho umelca to bola veľká výzva. „Žil som neďaleko centra Brisbane. Je to akoby samostatné mesto. Má všetko potrebné, dá sa tu jednoducho orientovať a chodiť aj pešo, bez auta. Za mostom v South Bank je oáza pre rodiny s botanickou záhradou. Iba na pláž treba cestovať hodinu po diaľnici. Inak vzdialenosti medzi veľkými mestami sú tu ohromné," opisuje život u protinožcov. V roku 1994 mu v českom obrázkovom magazíne Koktejl vyšla fotoreportáž Perla Tichomoria.
Medzi lovcami lebiek
Z Austrálie sa v roku 1999 vydal na expedíciu Tichomorím. Deväť mesiacov strávil putovaním po končinách Papuy - Novej Guiney, Malajzie, Sumatry, Šalamúnových ostrovov. „Dostal som sa tam práve počas občianskej vojny, o ktorej som nevedel. Skoro sme sa odtiaľ nedostali, loď sa takmer potopila pod ťarchou čiernych pasažierov.
Sprievodcov som hľadal prostredníctvom tamojších misionárov alebo učiteľov. Snažil som sa dostať do končín, kam už nevodia žiadne turistické výpravy. Turisti ohrozujú zaužívané stereotypy pôvodných obyvateľov. Ja som sa snažil splynúť, prispôsobiť a hlavne pozerať sa, ako žijú. Aj tak sa mi stalo, že nakoniec prišli za mnou s mačetami - ak sa s nimi vraj nevyrovnám za porušenie ich územia, podrežú mi krk."
Karnevalová záhrada
Názvy fotomontáží ako Korowaii - utajovaný príbeh lovcov lebiek, Doba kamennná v Irian Yaya a podobné hovoria samy za seba. Z inej kategórie je najväčšia fotomontáž s rozmermi takmer dvakrát dva metre. Londýnska karnevalová záhrada zachytáva veselú, farebnú a hlavne výsostne modernú atmosféru. Dobývanie hradu je zasa venované historickej téme oživenej v súčasnosti. Ako sám hovorí, v tvorbe spája niekoľko umeleckých štýlov od totalizmu až po vízio-iluzionismus. Niektoré fotomontáže si mohli pozrieť návštevníci výstavy v novozámockej knižnici. Nie sú však jedinou podstatnou témou tvorby Juraja Dudáša.
Zjavenia z inej dimenzie
„Fotografoval som západ slnka a čakal som na červené zore. Ale namiesto toho prišla omnoho jasnejšia žiara. V oblaku som uvidel tvár a hneď som cvakal. Keď som záber zosvetlil, ešte jasnejšie sa ukázali kontúry hlavy starca s holubicou, z pravej strany sa akoby objavovala tvár šelmy," hovorí Juraj Dudáš. Podobný prípad sa mu stal pri fotografovaní záberov cez okno.
„Akoby som tam cítil nejakú energiu. Dôkladne som ho poutieral a napísal naň I Love God. Keď nápis zmizol, namiesto neho sa zobrazil iný odkaz. Myslím, že nie je z našej dimenzie," tvrdí fotograf.
Medzi jeho zábermi je strom s okom, Meluzína, kríž z oblakov aj biely pes naháňajúci po oblohe rohatého diabla.
„Neovládam Photoshop. Len teraz som si kúpil printer," ukazuje na novú tlačiareň vedľa laptopu. „Aj keby som chcel, nevedel by som na záber dostať nič, čo na ňom naozaj nie je. Ale možno vidím to, čo by sme mali vidieť všetci."
Na stenách galérie v byte Juraja Dudáša nájdeme fotomontáže s názvom Posledné dni Pompejí, Súdny deň nad poslednou Atlantídou sveta alebo Krížová cesta. Motív s názvom Veľa hriechov v tak malom čase zobrazil aj na tričku. „Každý máme svoju misiu. Toto je možno jedna z mojich. Niektoré zjavenia som nafotil v roku 2003, ostatné v polovici roka 2008 - pár mesiacov pred prepuknutím globálnej krízy. Posledné sú staré len niekoľko mesiacov. Cítim ich ako dôležité výzvy a varovania. Boh je nad nami aj nad diablom. Ale je na ľuďoch, koľko miesta diablovi nechajú. Mnohým katastrofám by sme mohli zabrániť, ale museli by sme sa zmeniť."
Na poslednú stenu
Fotografie so zjaveniami zavesil na poslednú voľnú stenu v byte. „Už tu niet viac miesta. Preto som dlho rozmýšľal, čím ju zaplním. Ale keď som uvidel a zaznamenal tieto obrázky, bolo mi jasné, kam patria," zdôvodňuje svoju voľbu.
Galériu v byte nazval Aba allmighty - Otec všemohúci. „Je určená pre známych a blízkych. Nie som umelec ani známa osobnosť, aby som prerazil v galériách. Väčšinu roka cestujem za prácou - v poslednom období do Holandska, Nemecka a na Island. Rozviedol som sa, prišiel o strechu nad hlavou a na Slovensku som sa musel opäť stavať na nohy," dodáva fotograf a svetobežník Juraj Dudáš.
Preukaz a články o fotografovi - svetobežníkovi.
Suveníry z ciest. Tieto obrázky sú namaľované na kôre stromu.
