ŠTÚROVO. Tomu sa povie futbalový postup. Zo Štúrova išiel do Púchova, odtiaľ do Petržalky, potom do Banskej Bystrice, späť do Artmedie, no a v lete ho kúpil Slovan. Minulú stredu odohral Kornel Saláta historický zápas Slovenska v Poľsku.
Kornel Saláta pochádza z Kamenice nad Hronom. Otec, bývalý brankár, ho od prípravky vozil na tréningy do neďalekého Štúrova, za ktoré hrá teraz aj jeho mladší brat Kristián.
Kornel však ešte zažil lepšie časy štúrovského futbalu. Pri Dunaji vtedy trénovali známejšie mená - Ančic či Totkovič - vytiahnutý chlapec sa pod nimi postupne vypracoval na výborne hlavičkujúceho defenzívneho univerzála.
Minulú stredu v poľskom Chorzówe naňho ukázal prstom reprezentačný tréner Vladimír Weiss. „Štyri hodiny pred zápasom mi tréner povedal, že to bude môj životný zápas, i to, že mi verí," opisoval hektické chvíle vo štvrtok popoludní už z rodičovského domu v Kamenici tento stále iba 24-ročný reprezentant.
„Áno, dospával som. Po víťaznom zápase v Poľsku, sme nejaký čas oslavovali v kabíne, potom aj na letisku, no a keď sme neskoro v noci vystúpili v Bratislave, nasadol som na vlak a cestoval domov do Kamenice," priblížil oslavnú cestu Kornel Saláta.
Weiss ho chválil
Po vykartovaní sa Škrtela i Ďuricu so Slovincami riešilo celé Slovensko najmä stopérsky post. Weiss narýchlo povolal „Angličana" Michalíka, v talóne boli Petráš i Karhan. „Tréner Weiss ma poznal z Petržalky, som rád, že som ho nesklamal." Tieto slová majú oporu aj v hodnotení slovenského kouča, ktoré odznelo na pozápasovej tlačovke priamo v Chorzówe: „V krízovej situácii som spojil skúsenosť Zdena Štrbu a dôraz Kornela Salátu. Kornel v Petržalke vyrástol, a to natoľko, že svoj najväčší zápas doterajšej kariéry zvládol úplne úžasne. Vlastne, celá obrana hrala s veľkým srdcom a maximálne obetavo."
SMS od kamarátov
Kornel však priznal aj predštartovnú nervozitu. „Išlo o postup na majstrovstvá sveta, ten zápas sledovalo celé Slovensko, cítil som veľkú zodpovednosť. Pred zápasom ma povzbudili aj esemesky od kamarátov z Kamenice, ktorí písali, že mám na to, aby som zápas zvládol." A naozaj tak aj bolo. Pri svojej premiére v základnej zostave pozitívne prekvapil. Bol nekompromisný na zemi aj vo vzduchu, na ťažkom teréne presne rozohrával. Jednoducho, bol všade - rýchly, dôrazný, tvrdý, pevný ako skala.
Päť minút som nepočul
Slovensko v Poľsku napokon vytúžené víťazstvo (1:0) dosiahlo. Hralo sa v nečase, lenže po obrátke človek pri televízore nevedel, či je našim zima, alebo horúco. „Celý zápas padal mokrý sneh, nepríjemne fúkalo, priznávam však, že v druhom polčase nám Poliaci poriadne podkurovali. Posledným dvadsať minút bolo naozaj veľmi ťažkých. Sme šťastní, že sme víťazstvo udržali a postarali sa tak o historický úspech krajiny."
Kornel má na zápas aj jednu nepríjemnú spomienku, keď ho tvrdá strela pravého obrancu Rzezniczaka trafila rovno do ucha. „Vtedy som na pravé ucho hádam päť minút vôbec nepočul."
Desať minút pred koncom futbalové Slovensko pri obrannom zákroku Kornela Salátu na hranici pokutového územia poriadne stuhlo. „Po zápase mi tú situáciu spomenul aj asistent a môj klubový tréner zo Slovana Hipp, no s útočníkom súpera sme sa držali vzájomne, nemohol som ho predsa pustiť do šestnástky," pousmeje sa skalopevný zadák. Ešteže rozhodca Eriksson zachoval „pokoj" pravého Švéda...
Všetko dobre dopadlo
Všetko dobre dopadlo a Slovensko sa už teraz môže tešiť na 4. december, kedy spozná súperov svojej skupiny na budúcoročnom svetovom šampionáte, ktorý bude hostiť Juhoafrická republika. „Hneď po zápase som telefonoval domov, všetci mali radosť a aj otec bol s mojim výkonom v daných podmienkach spokojný." Inak, otec i Kornelova mamka nechýbajú v hľadisku ani na jednom domácom zápase Slovana.
