CHĽABA. Väčšinu tunajších vínnych pivníc vyhĺbili ľudia ešte v devätnástom storočí. Archívne listiny roku 1838 dokladujú takú rozsiahlu povodeň, že hladina Dunaja a Ipľa zaliala domy do výšky komínov a celkom zničila 54 domov. Obyvatelia utekajúci pred povodňou boli prinútení vytvoriť si náhradné obydlia. Vykopali pivnice priamo do svahu tufového pohoria Burda, ktoré sa tiahne po celom vonkajšom obvode súčasnej obce.
Vzniknuté pivnice teda pôvodne plnili funkciu dočasných obydlí. Po vybudovaní nových domov ich ľudia začali využívať na uskladnenie a spracovanie hrozna. Vinohradíctvo má v obci bohatú tradíciu, zmienky o ňom pochádzajú už z panovania kráľa Ondreja II. v roku 1234.
Pivnice sa zachovali dodnes
Vínne pivnice sú celé vytesané v svahu pohoria Burda, v rade vedľa seba. Iba predná stena je domurovaná z tehál či kameňa, v strede sú vsadené vstupné dvere. Nad dverami je malý vetrací otvor. Majú dĺžku 7,5 až 11 metrov, šírku 2,2 - 2,5 a výšku okolo dvoch metrov. Podlahou je utlačená zemina. Vnútorné priestory boli spevnené technikou vypaľovania, v niektorých je vytesaný malý bočný priestor. Po stranách sú uložené kamenné klady s doskami na uloženie sudov s vínom. Je tu priestor na uskladnenie zeleniny a náradia na spracovanie hrozna.
„Pivnice predstavujú jedinečné pamiatky ľudovej architektúry. Ich súčasný stavebno-technický stav nevyžaduje žiadne väčšie stavebné zásahy okrem bežnej údržby, sú v autentickej zachovanej podobe," hovorí Alena Dudová z
Krajského pamiatkového úradu v Nitre. Jej srdcovou záležitosťou sa stalo zaradenie pivníc do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Deň otvorených dverí v pivnici
V roku 2006 podala návrh na zaradenie šiestich pivníc medzi pamiatky ľudovej architektúry. Všetky sú súkromným vlastníctvom, u majiteľov však našla všestrannú ochotu.
„Takýto proces niekedy trvá viac rokov. Treba niekoľko odborných stanovísk a predovšetkým súhlas vlastníkov. Tu som sa stretla s obrovským nadšením ľudí, ktorí sa tešia, že takýmto spôsobom môžu reprezentovať svoju obec," povedala pre MY. „Umožnili mi prístup do pivníc, zameranie, vyhotovenie fotodokumentácie. V roku 2006 bol návrh podaný, v ďalšom roku už boli pivnice zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Jedným z kritérií je i to, že sú zachované v autentickej podobe. Ide o atraktívne miesto, ktoré sa snažíme spropagovať pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídel," dodala A. Dudová.
Chcú rozvíjať turizmus
V piatok 17. apríla v Chľabe privítali pamiatkarov a hostí z kraja. „Chceme sa dostať do povedomia čo najširšieho okruhu ľudí," zdôvodnila starostka Henrieta Kosznovszka. „Obec má ideálne podmienky na rozvoj turizmu, našou súčasťou obce aj rekreačná oblasť Kováčov. Spolupracujeme s regionálnou rozvojovou agentúrou a turistickou informačnou kanceláriou v Štúrove," doplnila.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1138 pod názvom Helemba, od roku 1948 a volá Chľaba. Prvé osídlenie s 30 domami bolo dokladované už v roku už 1124. Úplne ho zničili Tatári, keď v roku 1242 útočili na Ostrihom. Obyvatelia sa sústredili na Dunajský ostrov, kde vybudovali druhú osadu. Tú v 17. storočí vyplienili turecké nájazdy. Potom obyvatelia vybudovali tretiu osadu, ktorý zaplavila voda.
Národnou kultúrnou pamiatkou je aj tunajší neskorobarokový rímskokatolícky Kostol svätého Imricha z roku 1769, ktorý bol po roku 1800 klasicisticky prestavaný a viackrát obnovovaný.
História vinohradníctva v pivničnom múzeu
Obec chcela uchovať pamiatku na tradičné vinohradnícke náradie. Samospráva vypracovala projekt a s pomocou grantu mobilného operátora upravila pivnicu bývalého farského úradu na múzeum.
„Nie sme vinohradníckou oblasťou ako neďaleká Mužla. Víno robím pre vlastnú potrebu, nie vo veľkom," hovorí vinár László Kosznovski, ktorý daroval múzeu niekoľko exponátov. „Pestujeme obvyklé odrody bieleho a červeného vína, najmä samorodák, rizling a vavrinec. Minulý rok sa tu však bielemu vínu nedarilo."
Autor: Ingrida Barusová
