NOVÉ ZÁMKY, STREKOV. Vo vinohradoch na Slovensku sa šíri ničivá choroba. Zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence doreé phytoplasma) výrazne zasiahlo aj okres Nové Zámky.
Ide o nebezpečnú chorobu viniča, ktorá sa šíri baktériami, tzv. fytoplazmou. Fytoplazma sa radí medzi tzv. karanténnych škodcov Únie.
Výsledkom je nižšia cukornatosť hrozna a jeho vyššia kyslosť. Výhonky počas zimy tmavnú a odumierajú. Vinohrady preto môže úplne vyplieniť.
Aby sa zabránilo jej ďalšiemu šíreniu, musia vinohradníci zlikvidovať všetky postihnuté rastliny, no aj také, na ktorých spozorovali príznaky.
Ochorenie spôsobuje na Slovensku hlavne cikádka viničová (Scaphoideus titanus) pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Práve tá mikroorganizmy fytoplazmy šíri. Sama síce doletí len do 50 metrov, no vietor ju môže ľahko odvanúť oveľa ďalej.
Maroš Lučaj z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) pripomína, že prenášať ju potenciálne môže aj iný hmyz, napríklad Chochlačka japonská, resp. mozaikovitá a Čelnatka rebríčková.
Obavy s totálneho zničenia vinohradov
"Sú obavy, že fytoplazma, ktorá sa rozšírila po vinohradoch celej Európy, narobí škody ako fyloxéra, ktorá vyplienila európske vinice na prelome 19. a 20. storočia," naznačil Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Žltačka prenikla aj do škôlok. Desiatky ľudí v okrese majú nariadený lekársky dohľad Čítajte Najviac ohnísk ochorenia viniča potvrdili odborníci na juhu Slovenska.
Laboratórne analýzy ústavu zistili ohniská k septembru v miestnych viničoch v Nových Zámkochkdensa objavila už v roku 2021, a v Strekove. Silný výskyt je aj vo Dvoroch nad Žitavou.
Choroba napáda rôzne druhy viniča.
"Medzi náchylnejšie patrí najmä odroda Chardonnay," potvrdila pre MY Levice Ivana Kurhajcová, riaditeľka odboru ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Bratislava.
Trpia ňou desaťtisíce Sloveniek, stovky z nich ročne zabije. Zostavili špeciálny tím Čítajte Týka sa to všetkých v okrese
V oboch katastroch preto vyhlásili tzv. zamorenú zónu. Zároveň pestovateľom nakázali prijať karanténne opatrenia.
Príznaky
Objavujú sa hlavne v lete okolo júla a pozorovať sa dajú na celej rastline alebo len na niektorých výhonkoch či ich častiach.
Pri bielych odrodách prichádza k žltnutiu listov vystavených najviac slnku. Pri modrých odrodách listy červenejú.
Okraje listov sa stáčajú nadol, sú kovovo lesklé a krehké. Výhonky zle zrejú, ohýbajú sa a čiastočne drevnatejú.
V pozdĺžnych radoch sa pozdĺž výhonkov môžu objaviť aj malé čierne pľuzgiere. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. V porovnaní so zdravým hroznom majú výrazne nižšiu cukornatosť a sú kyslejšie.
Na čepeli listu sa tvoria zväčšujúce sa farebné škvrny, ktoré nakoniec splynú.
Zdroj: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava
Tie sa mierne líšia pre zónu zamorenia a pre tzv. nárazníkovú zónu, do ktorej zaradili všetky obce v okrese Nové Zámky.
Tie opatrenia, ktoré sú rovnaké pre zónu zamorenia a nárazníkovú zónu, sa týkajú všetkých vinohradníkov v okrese Nové Zámky. Je pritom jedno, o akého pestovateľa ide či na akej výmere vinič pestuje. Prijať ich musia aj pestovatelia v intravilánoch obcí.
Nezáleží ani na spôsobe obrábania, prijať ich teda musia aj vinohradníci v režime ekologického poľnohospodárstva, prípadne iných foriem pestovania viniča alebo tí, ktorí pestujú tzv. PIWI odrody odolné voči hubovým ochoreniam.
