NOVÉ ZÁMKY. "Pamätám si, ako sme sa ako deti báli chodiť cez Kasárenskú ulicu. Rodičia nám vždy hovorili, aby sme sa s Rusmi nerozprávali, aby sme sa s nimi nedali do reči," zaspomínal Novozámčan Jozef Pirohár, člen lokálnej iniciatívy FORUM NZ a vznikajúcej celoslovenskej platformy Mestá za demokraciu.
"Predstavte si ten pocit. V našom vlastnom meste sme sa museli báť vojakov cudzej mocnosti. Dnes je to pre mnohých mladších možno nepredstaviteľné, ale poniektorí si to pamätáme a treba to zdieľať aj s mladšími. Aby sa nezabudlo," dodal.

Novozámčania si vo štvrtok 21. augusta pripomenuli pohnutú časť histórie. Zhruba päťdesiatka si uctila obete sovietskej okupácie bývalého Československa. Zároveň apelovali na súčasných predstaviteľov vlády, aby postavili Slovensko na správnu stranu svetového diania.
Symbolicky sa stretli pred Cisársko-kráľovskou historickou jazdiarňou, na mieste, kde za socializmu stáli tzv. ruské kasárne.
Organizátori tiež ohlásili iniciatívu, aby sa dnešná Kasárenská ulica premenovala na Ulicu 21. augusta 1968. Ak vyzbierajú dostatok podpisov, plánujú návrh predložiť mestskému zastupiteľstvu.

Stáť na správnej strane
Pirohár zdôraznil, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. "Musíme ich brániť. Tak, ako to robili tí, ktorí vtedy stáli proti tankom bez zbraní," vyhlásil.
Pripomenul, že národ nesmie prehliadať paralely s dneškom: "Ukrajina si zvolila cestu k Európe a slobode a bola napadnutá Ruskom. My sme boli v roku 1968 potrestaní za to isté, že sme chceli rozhodovať sami o sebe."
Politiku na "štyri svetové strany", ako ju prezentujú súčasné politické špičky, označil ako báchorku.
"Povinnosťou Slovenska je stáť od začiatku na správnej strane dejín. V skutočnosti vidíme odklon k Moskve a k jej naratívom. A to je nebezpečné. Biľak kedysi pozval tanky. Dnes tu máme politikov, ktorí síce tanky nevolajú, ale slovami a činmi dávajú Rusku za pravdu. Fico, Danko, Uhrík a ich spojenci opakujú staré chyby, len v inej podobe," zhodnotil organizátor stretnutia.

Finančné aj nefinančné škody
Podľa ďalšieho rečníka Jaroslava Földeša sa málo hovorí o nepeňažných škodách, ktoré sovietske vojská napáchali.
"Len v čase invázie vtedajšie ministerstvo hospodárstva odhadlo škody na 4,5 miliardy korún. Potom sme ich tu museli 23 rokov živiť, zatiaľ čo oni tu špinili a vyciciavali našu krajinu. Keď napokon odišli, sanačné práce sa vyčíslili na jednu miliardu korún. Bordel za miliardu musel byť neskutočný," pripomenul odborník na obstarávanie.
Za najväčší zločin považuje zakorenenie apatie v Slovákoch na dlhé roky: "Ak sa dnes o niečo pokúšame, často počuť reči ako ´Aj tak s tým nič nespravíš. Nič nezmôžeš. Nič sa nezmení´. To je niečo, čo v Československu predtým neexistovalo."
S prednesom prózy pripomínajúcim historické udalosti vystúpila aj Ivana Královičová Molnárová, ktorá je aktívna aj v združení Túlavá čitáreň.
Ako pripomienku toho, že sloboda nie je zadarmo, osadili aj v Nových Zámkoch (podobne aj v niektorých ďalších mestách) ostnatý veniec venovaný pamiatke obetí okupácie.

Nové Zámky obsadili v noci
V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili hranice Československa vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy. Do krajiny vtrhlo vyše pol milióna vojakov, tisíce tankov a lietadiel.
V Nových Zámkoch bola už o pol štvrtej ráno maďarská armáda na Hlavnom námestí.
Postarali sa o to vojaci 3. motostreleckého práporu, patriaceho do 63. motostreleckého pluku, 8. motostreleckej divízie 5. Armády Maďarskej ľudovej republiky.

Zazneli aj výstrely do vzduchu, no ľudia sa nedali zastrašiť. Armáda obsadila významné budovy, medzi nimi aj okresný výbor komunistickej strany (dnešný mestský úrad), Mestský a Okresný národný výbor (ONV), Okresnú vojenskú správu (OVS), Verejnú bezpečnosť, Okresný súd, poštu, banku, železničnú stanicu či rušňové depo. Miestne kasárne síce obkľúčila, no neobsadila.
Na piatu ráno si nechal veliteľ pluku – generálmajor Kiss Lajos zvolať ich predstaviteľov i vedenie mesta.
"Dlhotrvajúce rokovanie o ich spolupráci s velením pluku však neprinášalo výsledky. Medzitým sa situácia v meste začala vyostrovať. Nespokojnosť a protesty obyvateľstva v obedňajších hodinách prerástli do masovej demonštrácie, ktorej centrum bolo na Hlavnom námestí," opísal udalosti dnes už zosnulý novozámocký historik František Daniel.

Zomrel aj nevinný civilista
Len vo vtedajšom západoslovenskom kraji kvôli okupácii zomrelo do konca roka 1968 štrnásť ľudí.
Počas operácie Dunaj zahynul v okrese Nové Zámky obyvateľ obce Hul Dominik Teplan.
Čerstvého šesťdesiatnika zrazilo nákladné auto maďarskej armády. Po nehode pokračovalo v jazde.
Až tretie auto, veliteľské, zastavilo a odviezlo zraneného na polikliniku v Šuranoch. Pri prevoze však zomrel.
"Vodiča vojenského nákladného auta súd v Maďarsku oslobodil. Dominik Teplan podľa súdneho rozhodnutia porušil pravidlá cestnej premávky. Niektorí svedkovia však tvrdili, že vodič nevenoval pozornosť riadeniu," spomenul v minulosti František Daniel.
Maďarská strana podľa neho registrovala po obsadení mesta štyroch mŕtvych. Veliteľ tanku mal zahynúť pri jeho havárii, jeden vojak sa mal smrteľne zraniť pri čistení zbrane, ďalší vojak spáchať samovraždu a maďarský dôstojník zomrel na infarkt.
