KMEŤOVO. Šieste, deviate, deviate, štvrté, šieste, jedenáste, ôsme a tretie miesto – tak finišovalo Kmeťovo v tabuľke, kým pomyselnú „plnú moc“ nezverilo VLADIMÍROVI DRIENOVSKÉMU.
Rodák zo Zlatých Moraviec nenávidí priemer, na „Dereku“ prinútil makať aj dovtedy pohodlných futbalistov. Pootvoril im nepoznané komnaty vlastnej výkonnosti. Jednou ranou zvládol dve najťažšie disciplíny – zlepšovanie hráčov i tímový úspech.
Výsledok? Zlato s 15-bodovým náskokom, najlepší útok i obrana a príťažlivý herný štýl, v ktorom aj málo známe mená vyrástli na esá. Klub z malej obce prerazil svoj strop.
Kto pozná trénerské myslenie Vladimíra Drienovského, boomu u majstrov VI. ligy Východ sa nediví. Predtým predsa skromné Nevidzany dopravil k historickému šiestemu miestu v krajskej súťaže i zlatu v AQUAFLOT Cupe a s Kalnou nad Hronom zimoval šiesty v tretej lige.
S Kmeťovom zažil prvý postup ako kouč, predtým si štyri strihol v koži hráča: v rakúskom Hirme, s Topoľčanmi a Palárikovom postúpil do tretej ligy a s Calexom Zlaté Moravce do druhej.
„Tento tím spravil obrovský progres a stále má perspektívu,“ vyhlásil 41-ročný tréner a odpovedal na desať „titulových“ otázok.
V rozhovore sa dočítate:
- aký sen splnil tréner Drienovský,
- čím bol rozdielový jarný nástup Clebera,
- akým prerodom prešiel kapitán Jurkáček,
- ktorý Kmeťovčan má prerásť aj piatu ligu,
- čím boli výnimoční kmeťovskí legionári,
- čo chce Drienovský dokázať proti siedmim mestám v piatej lige,
- či Kmeťovo udrží majstrovský káder
Aké pocity vo vás prevládajú po prvenstve v VI. lige Východ?
Tie najlepšie prišli po víťazstve 2:1 nad Veľkými Lovcami, keď sme získali definitívu postupu. Vyhrať hocijakú ligu je náročné. Som rád za celý klub, že sa nám to podarilo.
Na začiatku bolo najťažšie všetkých presvedčiť, že toto je správna cesta. Chalani však cieľavedomosťou a poctivosťou dokázali, že sú výborní futbalisti – a futbal ich odmenil. Mužstvo urobilo obrovský progres a stále má perspektívu.

Ktoré výkony radíte najvyššie?
Zlom v našej výkonnosti nastal po desiatom kole, keď sme Komjatice zdolali 4:0. Prešli sme na iný herný systém. Postupne sme naň získali fyzický fond i automatizmy a odzrkadlilo sa to na výsledkoch i góloch.
Pred jarou sme sa zamerali na zlepšenie výkonov a najmä výsledkov na súperových ihriskách. Doma sme na jeseň boli dominantní, no vonku sme získali iba deväť bodov. Niežeby sme na cudzích trávnikoch hrali zle, no niečo nám chýbalo. Teraz už vieme, že šlo o sebavedomie a kvalitu, ktoré sme získali na jar.
Chalani odmakali zimnú prípravu, doslova dreli. Výsledok sa dostavil, na jar sme vonku neprehrali a v siedmich zápasoch získali pätnásť bodov. Víťazmi súťaže sme sa stali v štvorkolovom predstihu. Posledné dva domáce duely sme zvládli so skóre 15:1, čo o niečom svedčí.

Ruku na srdce, 15-bodový náskok na prvom mieste ste zrejme neočakávali...
Pred rokom sa nás novinári pýtali, či vôbec zložíme mužstvo. Keby som tomuto projektu neveril, tak by som do Kmeťova nešiel. Cieľom bolo hrať o najvyššie priečky. Hoci nám veľa ľudí neverilo, vedeli sme, čo a ako chceme dosiahnuť. Až 15-bodový náskok sme pred sezónou neočakávali, ale, samozrejme, potešil nás.
Ja osobne som prvenstvu začal veriť po jarných víťazstvách v náročných zápasoch vonku. V Lipovej sme uspeli 2:0 a domácich nepustili ani do náznaku šance. Vtedy som chlapcom povedal, že zložili skúšku z taktickej vyspelosti. Ďalší dôležitý duel prišiel v Iži, kde sme otáčali z 0:1 na 2:1, čo nám dodalo energiu.
Aj keď na nás kdesi pokrikovali, nereagovali sme. Tých, čo nám verili, bolo viac. O to viac si vážim úspech, ktorý sme dosiahli. Všetci hráči pochopili, že sa zlepšia len tvrdou prácou.
Celý rozhovor
nájdete aj v aktuálnych MY novinách v Nitrianskom kraji.
Je postup spoločným dielom ľudí v klube? Vieme, že obetavosťou mu velí Marián Černák.