NOVÉ ZÁMKY. V sezóne 1994/1995 bol novozámocký futbal blízko k historickému úspechu. Reprezentanti vtedajšieho klubu TJ Elektrosvit mali za sebou veľmi vydarenú sezónu, ktorú mohli zavŕšiť postupom do II. ligy.
Novozámčania po jeseni viedli súťaž a darilo sa im aj na jar, boli dlho na prvom mieste. Niekoľko kôl pred koncom však mali hostiť Sereď. Súper na stretnutie dlho neprichádzal, meškal viac, ako mohol a schyľovalo sa ku kontumácii.
Napokon sa však zápas odohral a Novozámčania ho prehrali 1:2. Ako sa neskôr ukázalo, toto zakolísanie ich stálo veľa. Najväčší rival Piešťany dorovnal s lídrom krok a o všetkom sa malo rozhodnúť v poslednom zápase práve v kúpeľnom meste.
Pri rovnosti bodov a lepšom vzájomnom zápase, Nové Zámky zvíťazili na jeseň doma nad Piešťanmi 3:0, stačila hosťom remíza, domáci museli vyhrať.

Najkrutejší zápas pre Nové Zámky v histórii
Zápas, ktorý sa vpísal do histórie novozámockého futbalu, ako jeden z najkrutejších, sa odohral 18. júna 1995. V to nedeľné popoludnie som vycestovali na s napätím očakávaný zápas s partiou troch kamarátov.
Auto sme zaparkovali pre istotu pred jedným z piešťanských panelákov a na štadión sa vybrali pešo. Cestou sme prešli okolo cukrárne. Vo dverách stála servírka, ktorá nás vítala slovami:
„Chlapci, vy ste z Nových Zámkov? Dnes tu nemáte šancu vyhrať, aj keby ste urobili čokoľvek.“
Dozaista mala na mysli majiteľa vtedajšieho klubu PFK Piešťany, podnikateľa z Azerbajdžanu istého Marata Manafova, ktorý na zápasy nastupoval aj ako hráč a bolo o ňom známe, že za víťazstvo svojho klubu, je schopný urobiť všetko.
S takouto „podporou“ sme dorazili na štadión PFK, na ktorý postupne začali prichádzať samotní aktéri zápasu, ako aj známe osobnosti, žijúce legendy slovenského futbalu, či významní zväzoví funkcionári. Postupne sa zapĺňali aj tribúny.
Najpočetnejšia skupina fanúšikov Nových Zámkoch na vonkajšom zápase

Novozámčanov vyprevadila na zápas početná skupina fanúšikov, ktorá v povzbudzovaní už pred samotným výkopom, v ničom za domácimi nezaostávala. Atmosféra bola elektrizujúca. Na štadióne hrala dychovka, čo bolo na významných futbalových zápasoch v tom období ešte bežným javom.
Postupne sa však už schyľovalo k samotnému zápasu. Aktérov priviedla na hraciu plochu rozhodcovská trojica, ako hlavný Szilárd Barczi, ktorému asistovali Jozef Husárik a Pavol Šipoš.
V článku sa dozviete aj:
- Priebeh zápasu v kocke,
- o koho prišli Novozámčania už v prvom polčase,
- kedy prišiel rozhodujúci moment zápasu,
- a akom počte dohrali hostia zápas,
- ako videl duel vtedajší kapitán Novozámčanov,
- o čom sa hovorilo s časovým odstupom, išlo skutočne o život?
- aké boli osudy oboch aktérov neskôr.
Nové Zámky nastúpili na duel v nasledovnej základnej zostave: Kantár – Hoksa, Péter, Čoknay, Németh, Hrabovský, Kriss, Vavrovič, Bujdák, Döme (C), Michalík.
Aj na lavičkách oboch celkov sedeli skutočné futbalové osobnosti. Na tej domácej Jaroslav Kravárik, na hosťujúcej Juraj Szikora. Stretnutie o všetko sa začalo.