KOMÁRNO. "Ráno sme sa zobudili a voda sa valila od Patiniec. Každý zachraňoval, čo sa dalo. Ľudia nanosili zvieratká do bytov. Vojaci odvážali ľudí z rodinných domov. My sme odchádzali poslední, vtedy už bola voda vysoká 1,5 metra," spomína Darina Ďurčovičová z Komárna.
V čase ničivej povodne, ktorá v polovici júna 1965 postihla južné Slovensko, mala sedem rokov. S rodinou žila v časti Komárna Ďulov Dvor v bloku na treťom poschodí.
"Odišli sme k rodine do Dvorov nad Žitavou. Pridelili tam ešte dve ďalšie rodiny z Kolárova. Asi dva mesiace sme tam žili asi dvadsiati. Po návrate domov to bolo hrozné. Zvalené domy, zvalená škola, uhynuté zvieratá. Na to sa nedá zabudnúť," načrela do spomienok.
V júni pred 60 rokmi bolo pre obrovskú povodeň nutné evakuovať na Žitnom ostrove až 54-tisíc ľudí.
Podobne s hrôzou spomína na udalosti Komárňanka Mária Szabados. "Bola som prváčka. Brat pre mňa prišiel do školy s tým, že sa máme ponáhľať domov, lebo cestujeme preč. Moja mamička bola doma so mojou iba 14-mesačnou sestrou. Pamätám si, že sme mali prichystané kufre a pred Domom odborov v Komárne sme mali zraz. Ja som, ako malé dievča, ťahala za sebou veľký kufor," vraví.
Otec ostal doma, plačúca mama nastúpila s deťmi do autobusu.
"Pamätam si, že v Kolárove, keď sme prechádzali ponad Váh, ten veľký most pod nami praskal. Veľmi som sa bála. U krstnej mamky v Banskej Bystrici sme strávili dva mesiace. Keď sme sa vrátili domov, náš dom stál. Na ulici ešte boli vrecia s pieskom, no voda sa už stiahla späť do koryta," zalovila v pamäti Mária Szabados.
Revolučná operácia v Nových Zámkoch: Trpiacim pacientom umožní skorší návrat do bežného života Čítajte Voda stúpala už od jari
Živel spôsobil obrovské materiálne škody, voda zničila približne štyritisíc domov a ďalších vyše šesťtisíc poškodila. Zaplavila 250 kilometrov ciest a 70 kilometrov koľajníc.
Už od začiatku jari sa skrz neustále dažde hladina Dunaja zvyšovala, k tomu prispela i voda z topiaceho sa snehu a ľadovcov v Alpách. V apríli vyhlásili na Dunaji stav bdelosti, v máji sa zmenil na stav ohrozenia. V Kolárove voda podmočila tretinu chotára.
Komárno - Nová Stráž. (zdroj: Archív Františka Budu)Koryto Dunaja na to nebolo pripravené
V júni už prišla povodeň. Zničila úrodu na 94-tisíc hektároch pôdy a asi 300-tisíc ovocných stromov. S rekordnou vodou bojovali aj vojaci.
Evakuácie 12. júna 1965 zabránili ľudským tragédiám, najväčšia vlna povodne sa na juh Slovenska privalila čoskoro.
"Toto bola mimoriadna udalosť, pretože koryto Dunaja nebolo na to pripravené. Bola to storočná voda. Dnes sa to už stať nemôže," zaspomínal si pred desiatimi rokmi časom generálporučík Jiří Brychta, bývalý náčelník ženijného vojska Československej ľudovej armády.
V obci Moča v okrese Komárno nevydržala priehrada a 14. júna 1965 ju zatopila voda. Pri Patinciach sa pretrhla o deň neskôr. Do niekoľkých hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel obec Iža a voda smerovala aj na Hurbanovo. Zatopené bolo široké okolie a Komárno sa ocitlo na ostrove.
"Ľudí z najjužnejšieho juhu nebolo treba volať do záchranných prác, dobrovoľne išli do nerovného boja so živlom. Vďaka tomu sa podarilo pred zátopou uchrániť Komárno, Hurbanovo aj Veľký Meder. Iba čerstvo navŕšené hrádze okolo Kolárova nedokázali vzdorovať vode, takže zatopených zostalo 95 percent mesta," spomínal v minulosti na nešťastie František Buda, ktorý má vo svojom archíve dobové zábery.
Ničivá povodeň pred 50 rokmi. (zdroj: Archív Františka Budu)Ľudskej tragédii zabránil geniálny nápad
O dva dni neskôr sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi obcami Kľúčovec a Číčov. Vznikla až 86 metrov široká trhlina. Najprv tu postavili most, z ktorého sypali do vody kamene, prietok bol však taký silný, že zatarasiť trhlinu sa nedarilo.
Pomohli až člny, naložené kameňmi, štrkopieskom a štrkom, ktoré vojaci odpálili priamo v trhline.
"Bol to geniálny nápad, inej cesty nebolo," konštatoval Brychta.
Boli to najväčšie záplavy na Dunaji z hľadiska celkového objemu vlny. Povodňová situácia trvala v Bratislave od marca do júla 1965.
Z cesty do práce sa stala cesta smrti. Región Nových Zámkov a Komárna žiada okamžité riešenie, navrhujú konkrétne riešenia Čítajte Evakuovali desiatky obcí
Pretrhnutie hrádzí na slovensko-maďarskom pohraničí prinútilo úrady urýchlene konať najmä z hľadiska obyvateľstva. Ohromná masa evakuovaných sa týkala 46 obcí a troch osád.
Všetky zdroje pitnej vody boli vyradené z používania a aj po ústupe povodne sa musela voda dovážať v cisternách, obnova postihnutých oblastí bola ťažká a komplikovaná.
Historické výšky vodných hladín počas rôznych povodní na Dunaji, aj tejto z roku 1965, sú zdokumentované povodňovými značkami na rôznych budovách v mestách a obciach pozdĺž najväčšej rieky.
Boj s vodným živlom trval skoro mesiac. (zdroj: Archív Františka Budu)Voda stúpala priebežne
Zo záznamov vyplýva, že mesiac pred kulmináciou neklesol Dunaj v Bratislave pod úroveň jednoročnej vody a v období marca až júla pretieklo Dunajom v Bratislave viac ako 60 miliárd kubíkov vody. To predstavovalo takmer priemerný celoročný odtok (63,5 miliardy kubíkov).
Extrémnosť priemerných mesačných prietokov na Dunaji mala od marca do júna stúpajúcu tendenciu. V porovnaní s dlhodobými údajmi postupne narástla z marcového 1,26 násobku na júnový 2,64 násobok.
Tieto faktory sa spolu s vysokou vodnosťou prítokov podieľali na mimoriadnosti tejto povodne, prietok nad šesťtisíc kubíkov trval celkovo 40 dní, nad sedemtisíc kubíkov 20 dní. Pri inej významnej dunajskej povodni v roku 2013 trval vysoký vodný stav len niekoľko dní.
Majú šliapať po hroboch a atakovať archeológov. Miesto priemyselného parku okupujú aj dezinformátori Čítajte
Zrážka lodí na Dunaji a zhruba 20 ranených: Záchranné zložky podstúpili náročný test, FOTO Čítajte
