NOVÉ ZÁMKY. Niekoľko mesiacov im nedajú oddýchnuť si. Ľudia na sídlisku neďaleko železničnej stanice zažívajú zvukový teror. Havrany hniezdiace medzi panelákmi na ulici T.G. Masaryka škriekajú denne dlhé hodiny.
Rozšírili sa a hniezda stavajú aj na ulici SNP na sídlisku Prednádražie.
Hnevajú ich chránené havrany
Podobnú situáciu zažíva od tejto jari aj Novozámčan Ladislav Truchlý. Býva na SNP.
Výnimočná labradorka trpí nezvratnou diagnózou. Aj tak bude v Nových Zámkoch pomáhať druhým, presunie sa na iné oddelenie Čítajte Tvrdí, že v priebehu desiatich dní pribudlo na stromoch 10 až 15 nových hniezd.
"Pri takomto liknavom prístupe k riešeniu bude problém narastať skoro geometrickým radom. V každom z 15 hniezd sa vyliahne štyri až päť mláďat, niekedy aj šesť. V máji tu tak bude krákať minimálne stovka havranov. Je to naozaj riadny koncert, ktorý začína východom slnka," načrtol svoje obavy.
Ľudia sa sťažujú, že sa nevyspia, okná v lete ani radšej neotvoria. "Všetkým zapáleným ochranárom doprajem zažiť si to. A to každý deň. Je to tak už na celom Prednádraží," pripomína s tým, že neraz musia so sebou brať aj dáždnik kvôli výkalom.
Neodporúča ani parkovanie na sídlisku pod stromami. "Havranie výkaly poškodzujú lak v priebehu niekoľkých hodín. Považujem sa za človeka s pozitívnym vzťahom k prírode, bol som ním už vtedy, keď to ešte nebol módny trend. Každopádne, je potrebné razantné riešenie, lebo problém sa stále zväčšuje."
Havran čierny. Jeho spoločenská hodnota je 500 eur. (zdroj: Jozef Chavko)Začali ich plašiť
Začiatkom apríla ich mesto začalo plašiť sokoliarskymi dravcami.
"Osobne považujem plašenie sokoliarsky vycvičenými dravcami za málo reálne. Havrany dokážu spoločne dravca zahnať. Výsledok by mohol byť zanedbateľný," pripomína Jozef Chavko, predseda Ochrany dravcov na Slovensku.
Šurany ako Černobyľ? Kroky štátu prirovnali k inkvizícii, vláda podľa odporcov baterkárne skúša oklamať ľudí v regióne Čítajte
V tesnej blízkosti mesta chcú stavať obrie turbíny. Pokryli by spotrebu stotisíc domácností, tvrdí investor Čítajte Sťažnosti ľudí chápe, sám podobnú situáciu zažíva v Petržalke. Asi 60 metrov od okien jeho bytu havrany zahniezdili sú hlučné.
"Ja sa s tým viem vyrovnať, ale je veľa ľudí, ktorým to oprávnene môže veľmi vadiť."
Havran čierny
Známy aj ako havran poľný - je druhom národného významu.
Havrany sa dožívajú v priemere v prírode štyri roky, no môže to byť aj desať až dvadsať. Krkavcovité vtáky, medzi ktoré patria aj havrany, sú všeobecne veľmi inteligentné. Rýchlo teda pochopili, že v intravilánoch obcí môžu žiť podstatne bezpečnejšie.
Rekordérom je havran, ktorý sa dožil takmer 23 rokov.
"Rovnaká situácia je so strakami a vranami. Zapríčinil to najmä človek. V praxi som sa stretol s prípadom, keď kamera zachytila poľovníka pri vystreľovaní hniezd v poľnej remízke, ďaleko od ľudských sídiel. Po tomto zásahu sa už havrany do lokality nevrátili a opäť zahniezdili v neďalekej obci," opísal Jozef Chavko.
Populácia havranov na Slovenku cirkuluje. Tunajšie havrany na jeseň odlietajú a vystriedajú ich jedince zo severovýchodnej Európy, napríklad z Pobaltia, Bieloruska či európskej časti Ruska.
Jeho kolega Roman Slobodnik pripomína, že plašením sa problém presúva do viacerých miest. Ako príklad z praxe uvádza nedávnu situáciu v Michalovciach.
"Plašením tam došlo k rozbitiu jednej kolónie na zhruba osem až desať malých satelitných kolónií. Z jedného neuralgického bodu sa tak stalo osem až desať. Havrany všade založili tzv. satelitné kolónie, ktoré každým rokom rastú," opísal Slobodnik.
Havrany kedysi bežne hniezdili v kolóniách v poľných lesíkoch v agrocenózach.
"Napriek tomu, že sú primárne fytofágne, čiže sa živia prevažne potravou rastlinného pôvodu a milujú vlašské orechy, boli často neoprávnene obviňované z predácie malej zveri najmä bažantov a jarabíc. Preto ich v poľnohospodárskej krajine začali prenasledovať a ich hniezda boli v minulosti počas hniezdenia vystreľované," načrtol Chavko dôvody presunu havranov do miest.
Podľa Slobodnika je problémom, že okolité kolónie v Tvrdošovciach a Nitrianskej Osade - Bánove boli atakované. Či už išlo o priame plašenie ľuďmi alebo nelegálnym výrubom hniezdnych stromov.
"Havrany sa tak presunuli do intravilánov. Z nich už je spravidla nemožné ich dostať späť do extravilánu," zhodnotil.
Odobratú ornicu núkajú poľnohospodárom. Šurianskej pôde našli využitie, má zúrodniť iné lokality Čítajte Potrebovali výnimku
Mesto minulý apríl požiadalo ministerstvo životného prostredia o výnimku na plašenie vtákov.
V článku sa dočítate aj:
- Akým spôsobom mohlo mesto pristúpiť k riešeniu problému,
- prečo si odborníci myslia, že plašenie havranov nie je účinné,
- prečo podľa nich ide o problematické riešenie z právneho hľadiska,
- aké riešenie navrhujú odborníci a aké navrhuje občianske združenie, ktoré do prípadu vstúpilo,
- prečo sa problémovú situáciu môžu ľudia,
- v ktorom meste majú podobný problém a ako tam plašenie havranov dopadlo.
O päť mesiacov neskôr dostalo vyrozumenie. Ministerstvo určilo, že radnica má havranie hniezda odstrániť v mimohniezdnom období a mimo obdobia mláďat, to znamená hneď po vyhniezdení. Rezort mu povolil výnimku na plašenie a ničenie hniezd. Výnimku treba, keďže týmto spôsobom môže prísť k neprimeranému zásahu do prirodzeného vývoja hniezdenia chráneného živočícha.
