NOVÉ ZÁMKY. "Nedovoľme, aby nás štvali proti sebe, lebo my sme všetci rovnakí, túžime po láske a slobode. Som kvír človek, LGBTI+. A hoci to mnohí vyslovujú ako vesmírny fenomén, nie je to nič zvláštne," vyhlásil publicista a spisovateľ Marek Hudec na pódiu počas protivládneho zhromaždenia v Nových Zámkoch.
"Rovnako ako vy, aj ja v obchode zisťujem, že dvojnásobná cena masla znamená, že budem jesť suchšie rožky. Rovnako ako vy počítam, či si kúpim radšej savo alebo novú zubnú kefku. Rovnako iba túžim mať po práci svätý pokoj a zapnúť si s priateľom Netflix," pripomenul.

Po dvojtýždňovej pauze sa v piatok 21. marca konali v slovenských mestách protivládne zhromaždenia. Opäť sa k nim pripojili Nové Zámky.
Na Hlavnom námestí sa tentoraz o šiestej podvečer stretlo odhadom dvesto ľudí. S pribúdajúcimi minútami sa dav rozrástol na zhruba tri stovky účastníkov.
Na pódium sa pred nich postavila štvorica rečníkov. Medzi nimi bola aj Zuzana Hozlárová, bývala predsedníčka študentskej rady vysokých škôl a bývalá zamestnankyňa úradu vlády.
Mikrofón po nej prebrali aktivista, publicista a spisovateľ Marek Hudec, advokát a novozámocký mestský poslanec Ivan Katona, ktorý pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg či spoluorganizátor novozámockých zhromaždení, aktivista a advokát Jozef Pirohár.
"Naše zhromaždenia sú nestranícke a nie sú organizované žiadnou politickou stranou, hnutím ani zahraničnou organizáciou," zdôraznil Pirohár.

Nepriateľa si vždy nájdu
"Na týchto uliciach ma hnali skíni, v televízore aj v tomto meste Kaliňák klamal, že sa napadnutie Malinovej nestalo, vládna strana SNS hnala Maďarov za Dunaj, Fico rozprával mrzké vtipy o ženách a dával im pritom karafiáty," načrtol problém rozoštvávania spoločnosti Marek Hudec, ktorý je okrem iného autorom knihy Uzol - Vojnového príbehu Nových Zámkov.

Ako jednému z tých, ktorí sa narodili do dvojjazyčnej rodiny, prekáža, že vládni predstavitelia si pravidelne nájdu svoju skupinu "nepriateľov štátu". Aj ich vyjadrenia potom pripievajú k odsúdeniahodným činom "radových" ľudí, akých bolo Slovensko opakovane svedkom.
"Koľko ľudí dovtedy vyženú, zbijú, zabijú, činmi, slovami? Rozprávať o tom vieme už takmer všetci, Židia, novinári, Rómovia, slovenskí Maďari, imigranti, LGBTI+ ľudia. Daniel, Robert, Hedviga, Ján, Martina, Juraj, Matúš. Koho ešte neosočili, kto tu ešte nebol nepriateľom?" pýtal sa.

Chce sa cítiť bezpečne, keď kráča na ulici a chce mať možnosť slobodne sa rozhodnúť s kým bude, ako naloží so svojím telom a čo bude mať napísané v občianskom preukaze.
"Ja nikoho nechcem púšťať do svojej spálne, odpovedať na otázky, kto je v našom vzťahu žena. Moje transrodové kamarátky nechcú rozprávať o operáciách, ktoré podstupujú, aby sa vo svojom tele cítili dobre. Nechcem prepínať z jedného kanála na druhý, vyberať si pritom, aké urážky a od koho si vypočujem. Je mi jedno či sú ruské, americké, maďarské, alebo made in Slovakia."
Zároveň mu prekáža dvojtvárnosť niektorých politikov.
"Čo si to dovoľujú, kázať mi o tom, ako mám žiť, kým oni o svojich hriechoch mlčia? Ja nie som ideológia, ja tu platím dane, a to preto, aby sa zaoberali aj mojimi problémami. Čo si to dovoľujú, robiť si zo mňa politickú kampaň, keď iba sedím na gauči a utieram si ruky od čipsov do teplákov?"

Hluk pred záverečným dejstvom
"Sme ten hluk pred záverečným dejstvom. My sme teraz tí, ktorí im vadia. Buďme hlasom pravdy v krajine, kde sa mocní snažia zavádzať a umlčiavať tých, ktorí im kladú nepríjemné otázky," pridala sa exzamestnankyňa úradu vlády a predsedníčka študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová.
Narážala pritom na Pražskú jar, ktorú Václav Havel opísal ako stret dvoch skupín na úrovni reálnej moci: "Tých, ktorí chceli zachovať systém taký, aký bol, a tých, ktorí ho chceli reformovať."
Havel vo svojej knihe Moc bezmocných pripomenul, že stret bol len záverečným dejstvom a nevyhnutným dôsledkom dlhého procesu. Ten sa pôvodne odohrával najmä v divadle ducha a svedomia spoločnosti.
"Kdesi na začiatku tejto drámy boli jednotlivci, ktorí boli ochotní žiť v pravde, aj keď bolo najhoršie. Títo ľudia nemali prístup k skutočnej moci a ani o ňu neusilovali. Rovnako to mohli byť básnici, maliari, hudobníci, študenti alebo jednoducho obyčajní občania, ktorí si dokázali zachovať svoju ľudskú dôstojnosť. "
"Strach je ich jediná zbraň. Ak sa ho zbavíme, nezostane im nič. Nebojme sa ich," vyzvala Hozlárová, ktorá organizuje protesty už od roku 2017.
Sama sa stala obeťou zastrašovania na Úrade vlády. Svoje skúsenosti opísala koncom februára v statuse na sociálnej sieti.
"Ešte som nemala v ruke ani diplom z vysokej školy a už mi vládni politici odkazovali cez ničnetušiach zamestnancov, že ´Hozlárová je ako džihád na úrade, to bude peklo.´ V práci ma zastavovili ľudia, ktorých som nikdy predtým nevidela a pýtali sa ma otázky na moju prácu, ako som sa tam dostala, s kým komunikujem, na koho som napojená. V mojej kancelárií som mala permanentne posunuté stropné panely a popresúvané veci na stole. Tieto zvláštne veci som nahlásila nadriadeným a keď sa nič nedialo, začala som týmto tajným nočným návštevníkom nechávať na stole odkazy a knihu od Orwella," napísala.
So sťažnosťou na mobbing na pracovisku neuspela.
"Vedúci zboru poradcov premiéra a zároveň europoslanec Smeru nemá problém nahrávať o mne videá na internet, kde zo mňa robí terč a konšpiruje o mojich prepojeniach na Sorosa a politické strany a kohokoľvek, kto mu príde akurát do rany," spomína na útoky zo strany Erika Kaliňáka.
Napriek všetkým výčitkám našla na súčasnej vláde aj pozitívum. "Táto vláda má jedinečnú schopnosť spojiť veľkú časť krajiny, aby sa stretávala každý alebo každý druhý týždeň v piatok večer. Svojou neschopnosoťou, neodbornosťou, papalášizmom, urážkami a ignoráciou dokázali spojiť ľudí po celej krajine, Slovákov naprieč celým svetom, aby sme všetci spoločne neúnavne hovorili jasné ´nie´. Nie kolaborácii s fašistickým Ruskom."