BEŠEŇOV. Koncom februára našli vo vode a na brehu štrkoviska Bešeňov v okrese Nové Zámky niekoľko uhynulých labutí, u ktorých následne potvrdili vírus vtáčej chrípky.
Ešte v ten istý deň odoslali pozostatky na laboratórne vyšetrenie do Veterinárneho ústavu Zvolen.
"Ten o tri dni neskôr potvrdil u uhynutej labute prítomnosť vírusu vtáčej chrípky s tým, že ide o vysoko patogénny kmeň vírusu vtáčej chrípky H5N1," uviedol Peter Škvára, riaditeľ regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
Tá nariadila bešeňovskej samospráve spraviť do 20. marca súpis všetkej hydiny, holubov a iných vtákov chovaných v zajatí.


Ďalšie opatrenia adresovala Poľovnému združeniu Bešeňov a všetkým majiteľom vtáctva. Platia až do odvolania.
Zákaz zhromažďovať hydinu a vtáky
Až do odvolania platí zákaz lovu a odobrenia vtáctva z voľnej prírody, povolené nie je ani premiestňovať alebo zhromažďovať hydinu alebo iné vtáky chované v zajatí na veľtrhoch, trhoch, výstavách alebo iných podujatiach. Rovnako sa nesmie manipulovať s použitou podstieľkou a hnojom bez toho, aby to povolili regionálni hygienici.


Platí aj zákaz loviť voľne žijúce vtáctvo, to je možné, iba ak to povolilo miestne centrum pre tlmenie chorôb za účelom monitoringu. Rovnako až do odvolania je zakázané vypúšťať pernatú zver zo zajatia do voľnej prírody.
Hlavnými príznakmi sú pri vtáčej chrípke strata plachosti, znížená aktivita a pokles, až zastavenie príjmu krmiva. Postihnuté vtáky sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá a zastavuje sa ich znáška.
Treba zamedziť kontaktu
Chovatelia musia zabezpečiť zvýšenú biologickú bezpečnosť vo všetkých chovoch hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí. Treba dezinfekciu pri vstupoch a východoch z priestorov, v ktorých sa chová hydina a iné vtáky.
Miestni poľovníci majú za úlohu dohliadať na voľne žijúce vtáky, hlavne na tie vodné. Musia tiež vyhľadávať mŕtve alebo choré vtáky v rámci infikovaného pásma. V prípade potreby majú spolupracovať s ornitologickými organizáciami a pozorovateľmi vtáctva.


Zároveň treba zamedziť priamemu a nepriamemu kontaktu chovaného vtáctva s voľne žijúcimi vtákmi.
Voda na napájanie chovaného vtáctva nesmie byť z povrchovej vody prístupnej voľne žijúcemu vtáctvu. Pozor treba dať na príjem krmiva, produkciu vajec a úmrtnosť chovaného vtáctva.
Prenosná je aj na človeka
Potvrdený subtyp vírusu H5N1 je jedným z mála typov, ktoré sú prenosné na človeka.
Hrozí to najmä pri kontakte s infikovanou hydinou a pri jej spracovaní. Svetové štatistiky hovoria v prípade ľudskej populácie o vyše 50-percentnej úmrtnosti.
Prejavuje sa silným zápalom pľúc a zlyhávaním viacerých orgánov.
V priebehu rokov 2003 až 2023 evidovala Svetová zdravotnícka organizácia 882 prípadov z 23 krajín, keď sa vírusom H5N1 nakazil človek. Až 461 z nich skončilo smrťou nakazeného. Vo viac ako štvrtine prípadov ide o krajiny juhovýchodnej Ázie.

