KOMÁRNO. "Je okolo nás príliš veľa impulzov, ktoré nás môžu zahltiť a brániť sústrediť sa iba na jednu vec. Tým, že pozornosť venujeme niekoľkým veciam naraz, chýba často dôslednosť a učenie sa stáva povrchnejším. To rýchle tempo sa odráža všade, aj pri preberaní učiva. Deti majú oveľa menej času na pochopenie a precvičovanie," vraví Katarína Vajkai, ktorá učí už 26 rokov.
Ako učiteľka Základnej školy Pohraničná v Komárne je jednou z tridsiatky pedagógov nominovaných na Učiteľskú osobnosť Slovenska za rok 2024. V práci už niekoľko rokov využíva inovatívne metódy učenia.

"Mám pocit, že moja chuť a zvedavosť objavovať nové spôsoby a metódy vôbec neutíchajú. Práve naopak, poháňajú ma stále vpred. Mám šťastie, že robím prácu, ktorá ma baví, napĺňa a robí ma šťastnou," dodáva učiteľka prvého stupňa, ktorej doménou sú matematika, slovenský a anglický jazyk, prírodoveda, vlastiveda či etická výchova.
Venuje sa aj robotike, trénuje a podporuje starších žiakov v programovaní a riešení výskumných úloh v medzinárodnej súťaži First Lego League.
Aké alternatívne spôsoby výučby využívate vy osobne?
Odjakživa som viac inklinovala k "iným" metódam a spôsobom učenia než k tým "tradičným". To však neznamená, že ich vo svojej profesii neuznávam a nevyužívam.
Iné, resp. alternatívne metódy ma akosi viac lákali i fascinovali. Videla som v nich oveľa väčší význam, zmysel a hodnotu. Mala som pocit, že pri ich aplikovaní vo výučbe sa dostávam bližšie k deťom.
Ako mladú začínajúcu učiteľku ma zo začiatku očarilo integrované tematické učenie, dnes známe ako vysoko efektívne učenie. Neskôr som sa zoznámila s programom Krok za Krokom, z ktorého som začala využívať niektoré prvky.
Krásne myšlienky som objavila v Montessori, ale aj vo Waldorfskej pedagogike. Tieto programy majú spoločný práve pohľad na dieťa - priateľský, láskavý, ľudský prístup k nemu a celostný rozvoj jeho osobnosti.

Aké výhody prinášajú tieto alternatívne spôsoby?
Od začiatku mojej učiteľskej práce som sa snažila ponúknuť žiakom učenie cez zážitky. Mnohé témy a učivo prenášam von. Srdcovkou je práve outdoorové učenie, ktoré ponúka deťom množstvo benefitov, ako sú pohyb, tímová spolupráca, bádanie, praktické využitie vedomostí.
Myslím, že ako tradičné, tak aj alternatívne metódy majú svoje výhody aj nevýhody.
Asi je to o presvedčení, čo v nich samotný učiteľ vidí. Ja sa snažím viac sa zameriavať na tie výhody, ktoré ma ako učiteľku oslovili a verím v ich zmysel.
Medzi tie najdôležitejšie patrí práve vzťah s deťmi a žiakmi, priateľský prístup s využitím prirodzenej autority. Alternatívne spôsoby učenia ponúkajú žiakom oveľa väčší priestor, slobodu na objavovanie, zvedavosť a spoluprácu na hodinách. Ďalšou výhodou je dôraz na ich pocity.
Tiež viac podporujú a rozvíjajú ich tvorivý prístup pri učení sa ale aj riešení problémov. Veľkou výhodou je, že vďaka nim môžem žiakom pripraviť vyučovanie tak, aby im prinášalo čo najviac zážitkov a dúfam, že aj radosti.
V článku sa dočítate aj
- V čom je podľa nej príčina toho, že komentáre na sociálnej sieťach sú plné gramatických chýb,
- či má u žiakov vplyv na ich úroveň znalosti slovenčiny a gramatiky to, že neustále majú pri sebe mobil
- v čom vidí najväčší problém pri využívaní moderných technológií deťmi a koho je to chyba,
- ako vníma súčasnú situáciu so školstvom na Slovensku.
Ako ich vnímajú rodičia a samotné deti?
Zdá sa mi, že moje deti na 1. stupni s tým nemajú žiadny problém. Sú vedené týmto spôsobom od 1. ročníka, väčšinou až do 4. ročníka. Zvyknú si na môj štýl a rešpektujeme sa navzájom. Nevnímajú to ako niečo netradičné.

Pri rodičoch je to už trochu iné. Mnohí z nich sa o novšie prístupy vo vzdelávaní zaujímajú a sú nim otvorení. Snažím sa ich čo najviac informovať o tom, ktorou metódou sme sa práve čo učili, ukazujem im výhody takéhoto typu učenia. Títo rodičia sa to snažia prijať, často to aj dokážu oceniť.
Sú však aj menej dôverčiví rodičia, ktorí sú viac presvedčení o klasickej metóde vyučovania. Veľakrát od nich počujem, že tak, ako sa kedysi učili oni, tak to bolo správne a nepociťujú potrebu nič meniť.