OKRESY NOVÉ ZÁMKY, KOMÁRNO. Slovenskí hydrometeorológovia zhodnotili upynulý január ako normálny až až silne nadnormálny, resp. veľmi teplý.
"Na väčšine územia Slovenska bol zrážkovo mimoriadne suchý až vlhký," uviedol vo svojom reporte Slovenský hydrometeorolocký ústav (SHMU). Vychádza pritom z operatívnych údajov dostupných z 3. februára.
Najmenej napršalo, resp. nasnežilo v Kolárove (okres Komárno), kde spadlo len 6,1 milimetra zrážok.
Učiteľky na proteste v Zámkoch: Nechceme, aby mladí ľutovali, že ostali na Slovensku. Dosadzujú sa nekompetentní ľudia Čítajte
Obesiť ho. Postrieľať ich ako škodnú zver. Primátorovi Šurian a jeho zástupkyni sa vyhrážajú Čítajte Podobné nízke úhrny sa týkajú aj ďalších lokalít v regióne Nových Zámkov a Komárna.
Najnižšiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu namerali v obci Bystrá (okres Brezno), kde bolo -1,8 °C. Absolútne najnižšiu teplotu vzduchu zaznemenali na staniciach do tisíc metrov nad morom 4. januára (Lomnický štít, -20,5 °C) a o deň neskôr (Červený Kláštor, -19,3 °C).
Opačné hodnoty evidujú tradične na juhu Slovenska. Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu evidujú v Hurbanove (2,9 °C). Absolútne najvyššia teplota vzduchu vystúpila v Gabčíkove 28. januára na 18 °C.
Najvyšší mesačný úhrn zrážok zaznamenal SHMÚ na stanici Runina 119,7 mm. Vysoký bol aj na staniciach Remetské Hámre (100,7 mm), Jasná (96,4 mm), Zboj (90,9 mm), Mútne (90,4 mm), Kolbasov (86,7 mm) a Martinské hole (81,7 mm).
Napríklad v Hurbanove to bolo 6,6 milimetrov.
V okrese Nové Zámky zaznamenali meteorologické stanice vo Veľkých Lovciach a Mužle 6,8 milimetra, Gbelce 6,9, Rastislavice 8,2, a Kamenica nad Hronom 9,1 milimetra.
Práve tieto dva okresy patria na Slovensku medzi najviac ohrozené klimatickou zmenou. Hlavnými problémami sú okrem sucha aj extrémne horúčavy a zrážky.
Potvrdil to aj Inštitút environmentálnej politiky (IEP) vo svojej nalýze Vedúci! Horia obce!. Súvisí to nielen s teplotou, ale aj vysokým priemerným vekom či dostupnosťou nemocníc pre obyvateľov žijúcich v niektorých odľahlých obciach.
Situácia je alarmujúca
Podľa analytikov Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) budú mať zmena klímy a jej prejavy zásadné negatívne dopady na Slovensko.
Prehĺbia súčasné sociálne nerovnosti a ovplyvnia aj aj zdravie, ekonomiku a ekosystémy.
"Zvyšujúce sa teploty, pokles vlhkosti pôdy, zmeny v premenlivosti klímy, dlhšie a intenzívnejšie obdobia sucha, či meniace sa trendy ročných úhrnov zrážok naprieč krajinou postihnú územie Slovenska v rôznej intenzite," opisuje inštitút v analýze Vedúci! Horia obce!.
Pripomína, že v oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami žije viac ako 16 percent Slovákov.
Najviac tropických dní je v okrese Nové Zámky
Jedným zo zásadných problémov, ktoré každoročne pociťujú nielen pestovatelia ale i bežný ľud, sú extrémne horúčavy. Najviac tropických dní (dni, kedy namerali viac ako 30 °C - pozn. red.) je pritom v okresoch Nové Zámky a Komárno.
(zdroj: Inštitút environmentálnej politiky)V Nových Zámkoch namerali v rokoch 1991 až 2020 ročný priemer až 34 tropických dní, čo je najviac na Slovensku. Národný priemer je pritom zhruba 18 dní.
Veľmi veľa tropických dní býva aj v okrese Komárno.
