NOVÉ ZÁMKY. Počas holokaustu zahynulo šesť miliónov Židov, medzi nimi aj Novozámčania. V pondelok 27. januára si svet pripomenul 80. výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. V ten deň roka 1945 doň vstúpili okolo tretej popoludní vojaci 322. streleckej divízie 60. armády 1.ukrajinského frontu.
Práve Auschwitz-Birkenau bol najväčším vyhladzovacím táborovým komplexom, ku ktorému prislúchala rozsiahla sieť menších koncentračných táborov.
V roku 1942 v ňom zahynulo 56 500 Židov z územia vtedajšieho Slovenského štátu,
v júni 1944 aj 2 200 Židov z Nových Zámkov.

Jedna z najväčších komunít na Slovensku
V Nových Zámkoch sa židovská komunita sformovala relatívne neskoro, keďže mesto patrilo arcibiskupovi Jurajovi Széchenyimu. Ten bol proti usadlíkom, ktorí neboli katolíkmi.
To sa zmenilo v roku 1843 zákonom umožňujúcim Židom usadzovať sa v mestách.
Koncom 30. a začiatkom 40. rokov minulého storočia žila v Nových Zámkoch už početná židovská komunita. S takmer 2500 členmi patrila v roku 1938 k najrozsiahlejším na území vtedajšieho Slovenska. Tvorili vyše desatinu mestskej populácie.

"Výrazne zasahovala do diania v meste. Židovskí obchodníci dominovali v oblasti textilu, mlynárstva, prevádzkovali tehelne, pohostinstvá, no boli medzi nimi aj významní lekári či advokáti. Zaslúžili sa aj o rozvoj žurnalistiky," priblížil Pavol Rusnák, historik novozámockého Múzea Jána Thaina.
V roku 1938 sa Nové Zámky stali súčasťou Maďarska, kde už platili prvé protižidovské opatrenia.
"Časť Židov presunuli do železničiarskej kolónie, odkiaľ predtým vysťahovali Čechov a Slovákov. O rok neskôr ich druhý židovský zákon zbavil občianskych práv a obmedzil ich existenčné možnosti. V roku 1942 prišlo na rad odoberanie pôdy. Tragédiu zavŕšil príchod nemeckých vojsk, keď Maďarsko súhlasilo s ďalšími protižidovskými opatreniami a začalo pripravovať deportácie do nemeckých koncentračných táborov v Poľsku," upresnil Rusnák. S deportáciou do táborov pomáhali Nemcom miestne orgány.
Ich mená sú vytesané v synagóge
Až 2300 mien je dnes vyrytých na tabuliach v novozámockej synagóge. Symbolizujú obete deportácie do koncentračných táborov.
Dva transporty s novozámockými Židmi vyrazili 11. a 14. júna. Vziať si mohli jedlo na najviac 14 dní a 50 kilogramov batožiny.
Z mesta a okolia deportovali dovedna takmer päťtisíc Židov. Po skončení vojny sa ich do mesta vrátilo ani nie tristo.
"Ani jedna židovská rodina v Nových Zámkoch neostala úplná. Je ťažké si predstaviť, ako môže z mesta zmiznúť za pár dní toľko rodín," pripomenul primátor Otokar Klein.

"Boli zbavení všetkých práv, vrátane štátneho občianstva, majetku, a ich vlastné krajiny ich vydali nacistickému Nemecku. To ich systematicky vyvraždilo. Človek by očakával, že ľudstvo sa z toho poučilo a zabezpečilo, aby sa už nič také nemohlo zopakovať. No hromadná vražda 1200 nevinných civilov v priebehu jedného dňa a ďalších dvesto Židov, ktorých použili na vydieranie 7. októbra 2023 svedčí o opaku. Bol to deň najväčšej hromadnej vraždy Židov v jeden deň za uplynulých 80 rokov. Je to desivá pripomienka minulosti," povedal Tomáš Lang, predseda predstavenstva Židovskej náboženskej obce Nové Zámky.
Pripomenul tým teroristický útok hnutia Hamas v roku 2023 počas hudobného festivalu Supernova na juhu Izraela.
Išlo o najväčšiu hromadnú vraždu Židov od holokaustu. Izraelská vláda následne vyhlásila 7. október za pamätný deň obetí útoku Hamasu.
Pamätné oslobodenie tábora Auschwitz-Birkenau si pripomenuli aj v Nových Zámkoch. Verejnosť sa pri tej príležitosti zišla v Regionálnom osvetovom stredisku.
Účastníkom sa prihovoril aj predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Pavol Miller.
Súčasťou podujatia bolo aj otvorenie výstavy diel Františka Reichentála a koncert klaviristky Natálie Sklarenko.
Človek ako číslo
Pavol Rusnák pripomenul, že pri deportáciách do koncentračných táborov sa človek menil na obyčajné číslo.
Ako podotkol, prvá vec, ktorá môže pritom prísť na rozum, je číslo vytetované mnohým väzňom koncentračných táborov. Má to však aj širší rozsah.