ŠVERÍN, NOVÉ ZÁMKY. Eurofondy - na Slovensku často démonizované slovo a často spájané s korupciou. Môžu byť však veľkým pomocníkom, nielen vo všetkých krajinách Európskej únie. Vďaka kohéznej politike Európskej komisie sa však môžu dostať aj do menej rozvinutých a takpovediac "zabudnutejších" regiónov.
Európske peniaze sa dajú využiť mnohými efektívnymi spôsobmi. Spoločným znakom má byť prínos ku kvalite života, nielen v hlavných mestách.
Príbeh zo Šverína, na nemecké pomery menšieho mesta, je dobrým príkladom ako môže vyzerať spolupráca, porozumenie, integrácia.
Sedíme v zasadačke Medzinárodného domu vo Šveríne, takmer stotisícovej metropole Meklenburska-Predpomoránska.
Aj Šverín, podobne ako mnohé mestá na Slovensku, prišlo za ostatné roky o značnú časť obyvateľstva. Mesto vo východnom Nemecku, na území ktorého sa rozprestiera sedem jazier, ich stratilo od roku 1989 cez 30-tisíc.
"Ide hlavne o ľudí, ktorí síce žili mimo centra mesta, no nie na predmestí. Veľa z nich sa presťahovalo do iných okolitých miest, ďalší sa presunuli hlavne na západ krajiny," hovorí Claus Oellerking, ktorý je síce na dôchodku, napriek tomu sa však zapája do miestnych komunitných projektov. Je redaktorom novín Schweriner Volkszeitung/Nordkurier.
"Šverín tým dosť trpí, aj preto, že tu nie je takmer žiadna priemyselná výroba. Miestni ľudia pracujú hlavne v administratíve. Najväčším zamestnávateľom je nemocnica, pracuje tam okolo sedemsto ľudí. Je tu síce niekoľko menších podnikov, no nič, čo by naše mesto preslávilo podobne, ako je to napríklad v prípade Wolfsburgu," pokračuje.
Začiatkom 90. rokov sa rozhodlo, že sídlom nemeckého parlamentu bude Zámok Šverín z 19. storočia.
"To rozhodnutie mestu veľmi pomohlo. Práve oficiálna administratíva a veci s ňou spojené prinášajú do nášho regiónu veľa peňazí. Využívajú sa hlavne na budovanie a renovácie."
Video: Ako vyzeral Šverín počas vianočných sviatkov v roku 1990
Pre všetkých našli spoločnú strechu
Podobne, ako v množstve iných miest v západnej Európe, aj vo Šveríne žije väčšia skupina prisťahovalcov.
Medzinárodný dom
Založený bol v roku 2016, slúži ako miesto, kde sa môžu členovia rôznych komunít stretávať s miestnymi. Cieľom je tiež pomáhať a organizovať medzikultúrne podujatia. Otvorila ho štátna integračná referentka Jana Michael. Podporovaný je neziskovkou Miteinander-Ma'an (v preklade Spoločne - nemecky a arabsky).
Prišelcom má poskytnúť príležitosť uchytiť sa v Meklenbursku-Predpomoránsku, resp. vo Šveríne, spoznať nové životné prostredie a nemecký jazyk.
Rovnako tak pomáha nadviazať prvé kontakty.
Okrem toho sa môžu migranti v jeho priestoroch venovať svojej kultúre a prezentovať ju miestnej verejnosti. Dom tak významne prispieva k medzinárodnému porozumeniu a úspešnej integrácii.
Aby pomohli všetkým možným komunitám zdieľajúcim život vo Šveríne, na jednej strane rozdielnym a zároveň na strane druhej s toľko spoločným, rozbehli pred pár mesiacmi v prenajatých priestoroch Medzinárodného domu komunitné projekty.
Dvere tam majú otvorené všetkým národnostiam a komunitám. Tie sa tam môžu stretávať, pýtať sa, debatovať, zveriť sa s problémami, pomáhať si.
Domáci dobrovoľníci im pomáhajú so situáciami, ktoré prináša každodenný život, od výučby jazyka po správne vyplňovanie úradných papierovačiek.
"Počas pracovných privítame denne 30 až 40 ľudí všetkých vekových kategórií. Cez víkendy to býva aj viac," približuje jeden z dobrovoľníkov - Rene Brown z Ekvádora.
Šverínski dobrovoľníci sú súčasťou dvoch podobne veľkých a zmýšľajúcich organizácií - Nordhaus UA a Asociáciou medzikultúrnych stretnutí (IKBV). Spojili sa aj s podobnou iniciatívou v meste Lübeck.
"Všetci ľudia, ktorí sem chodia, majú veľa spoločného. Zaujímajú ich predovšetkým základné veci ako zdravie, bezpečnosť, svetlá budúcnosť detí, strecha nad hlavou," pridáva sa Claus Oellerking, koordinátor projektu.
Vo svojom komunitnom programe sa venujú aj utečencom z Ukrajiny. Na Slovensku si po niekoľkých týždňoch neraz vypočuli nenávistné narážky, podporované častými hoaxmi aj z úst politikov. Niektorí im dokonca začali závidieť, že štát míňa peniaze na pomoc odídencom, kým niektorí Slováci majú nízke platy a dôchodky.
"Znie mi to povedome. No vo všeobecnosti sú tu ľudia voči Ukrajincom otvorení," vraví Claus. Poukazuje pritom na viac či menej úzke prepojenia východného Nemecka a Ukrajiny z čias socializmu.
Pokiaľ ide o finančnú podporu alebo zdravotnú starostlivosť, s ukrajinskými utečencami vo Šveríne zaobchádzajú ako s každým iným Európanom. Prístup k nim sa teda nelíši od toho voči Nemcom.
"S ďalšími utečencami, napríklad z Afganistanu, sa zaobchádza inak. Už nie tak dobre ako s Ukrajincami. Z ich strany a od pravicovo orientovaných Nemcov teda evidovať určitú závisť a žiarlivosť."
Medzinárodný dom vo Šveríne. (zdroj: Anton Hrachovský)S financovaním to nie je ľahké ani v Nemecku, využiť chcú peniaze z EÚ
Za jednu z najväčších výziev považujú financovanie svojej činnosti do budúcna. Uvažujú preto, že v miestnych novinách alebo rádiu poskytnú priestor členom minorít, aby nielen verejnosť vedela, aký je hlas menšín dôležitý.
"Stále máme akýsi nôž na krku, keďže nás financuje vláda. Vďaka tomu si môžeme dovoliť platiť nájom, jedného z pracovníkov a ďalšie drobnosti. Lenže táto pomoc je časovo obmedzená," naznačuje Claus.
Kvôli nedostatku financií nemajú zatiaľ ani vlastný web, na komunikáciu s verejnosťou využívajú voľne dostupné kanály ako Facebook, Instagram či tlačové správe pre miestne médiá.
"Veľmi dôležitou súčasťou komunikácie je priamy kontakt s miestnymi," pripomína Rene Brown.
Popritom sa pustili do podcastového projektu „Človek by mal…“ (nemecky Man müsste mal – pozn. red.). Pripravili 112 epizód s dobrovoľníkmi z rôznych oblastí života, ktorí sa namiesto spomínanej frázy rozhodli konať. Zapojili sa doň dobrovoľní hasiči, drobní podnikatelia či ľudia pracujúci s utečencami.
"Rozhodli sme sa, že sa s nimi všetkými z týchto 112 ľudí stretneme naraz, pripravili sme prvé spoločné stretnutie. Asi pred tromi týždňami sa to podarilo. Prišlo ich zhruba 40 až 50. Stalo sa to, že okamžite sa začali medzi sebou baviť a vymieňať si skúsenosti. Takto medzi sebou šírili akési dobré posolstvo. To je tiež veľmi dôležité, pokiaľ žijete v malom meste," opisuje Claus šírenie komunitných myšlienok.
Napriek tomu sa nevzdávajú myšlienky získať pre rozuvoj svojich aktivít ďalšie prostriedky. Chcú na to využiť aj peniaze z eurofondov.
"Pripravili sme novú žiadosť a návrh na trojročný projekt. Chceme cez ňu zabezpečiť nepriame financovanie zo zdrojov EÚ," priznáva Claus.
Vyše sto neviditeľných národností
Vo Šveríne dnes spolunažíva viac než 120 rôznych národností. Aby ich zaradili do oficiálnych štatistík, musí ísť aspoň o troch ľudí z každej z nich.
"Takmer nikto si to neuvedomuje. Skoro všetci títo ľudia sú totiž takpovediac neviditeľní. Ak okolo nich prejdete na ulici, nepovedali by ste, že ten človek pochádza z krajiny vzdialenej desaťtisíc kilometrov. Je možné, že by ste si to všimli u ľudí z arabského sveta, predsa len majú isté fyzické odlišnosti," vysvetľuje Claus.
Aby ukázali, že domáci, často bez toho, aby si to uvedomili, spolunažívajú s množstvom iných národností, pripravili v lokálnych novinách seriál. Počnúc rokom 2019 predstavili v sto epizódach stovku ľudí, po jednom z každej národnosti. Každému venovali jednu novinovú stranu.
"Ľudia radi počujú a čítajú o ľuďoch. Zaujímajú sa o ich príbehy, aký bol ich osud. Myslím, že to je dôležitá súčasť lokálnej žurnalistiky. Aby prinášala ľudské osudy," zdôvodňuje iniciatívu.
Jedno zo siedmich jazier ležiacich na území mesta Šverín. (zdroj: Anton Hrachovský)Musia čeliť aj sociálnym prekážkam
Útočisko v ich priestoroch našlo viacero utečencov z Ukrajiny, prevažne žien, ktoré prezentujú ručné práce. Vyrábajú šperky i bábiky. Spolu so Sýrčankami a Nemkami tiež šijú oblečenie.
"Zvyknú chodiť aj s deťmi. Spočiatku sa ich deti hrávali, napríklad stolové hry, samé, neskôr sa k nim pridali aj nemecké deti," pridáva sa Asem Sayjare zo Sýrie. Vo Schwerine žije od roku 2016, tiež je predsedom neziskovej organizácie s názvom Miteinander – Ma’an.
"Najpravidelnejšie k nám chodí skupina asi desiatich až dvanástich starších žien z Ukrajiny. Väčšina z nich pocítila vojnu v tom najhoršom zmysle, keď stratili niekoho blízkeho."
Ľudia zo španielsky hovoriacich krajín a Turecka zase s obľubou v Medzinárodnom dome varia. Chute domoviny však radi priblížia aj ľudia z Afriky.
Ďalší záhradkárčia, učia sa spev či práci na počítači. Deťom z oblastí postihnutých vojnou pomáhajú s doučovaním.
Napriek bohumilej činnosti musia čeliť istým problémom. Ako hovorí Rene Brown, niektorí ľudia z okolitých ulíc sa najprv netešili, že v kľudnej, zjavne bohatšej časti mesta rozbehli sociálne projekty.
"My sme však chceli práve takto, aby sa ľudia z komunít nemuseli venovať svojim aktivitám niekde vonku pod holým nebom. Je to súčasť ich integrácie," vysvetlil Rene, ktorý pracuje aj ako učiteľ v miestnej akadémii pre dospelých. Paradoxne, všetci jeho študenti sú Nemci.
Pripisujú to hlavne slabšiemu povedomiu okolia. Preto rozoslali pozvánky, by ľudia z okolia na vlastné oči videli, akým činnostiam sa venujú.
