KOMÁRNO. "Hrob musí vykopať či prší, fúka alebo sneží. Na pozíciu hrobára sa hlási veľmi málo mladých ľudí, nie je to jednoduchá práca," skonštatoval Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb.
Aj majiteľ pohrebníctva Brigetio v Komárne Alexander Főldes priznáva, že so zháňaním nových zamestnancov je na Slovensku veľký problém.
"Veľmi ťažko sa hľadajú ľudia na túto robotu. Musíme ich chytať lasom," hovorí.
Práca hrobára totiž nazahŕňa len výkopové a následne zásypové práce.

"To je len tá ľahšia časť. Keď neustále pracujete so zosnulými, treba nato aj žalúdok a nervy. Je to psychicky veľmi náročná práca," zhodnotil.
Kremácia je lacnejšia
V ostatných rokoch volí veľa pozostalých pred klasickým uložením zosnulého blízkeho do zeme radšej kremáciu.
V Komárne je to podľa Alexandra Főldesa zhruba pol na pol.

"Vo väčších mestách inklinujú ľudia väčšinou práve ku kremácii, sú liberálnejší a modernejší. Na vidieku sú zas skôr konzervatívnejší, idú viac v šľapajách tradícií," vysvetľuje.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa darilo hrobárom z Komárna na súťaži v kopaní hrobov,
- kedy sa na Slovensku zvýši štátny príspevok na pohreb a aký je v okolitých krajinách,
- prečo rastie počet sociálnych pohrebov a prečo na to doplácajú hlavne mestá s nemocnicami.
Jedným z hlavných dôvodov voľby kremácie je finančné hľadisko, je lacnejšia.
"Povedal by som, že taká polovica z tých, čo v Komárne volia kremáciu, tak robí kvôli finančnej stránke. Pri tej druhej polovici ide o akési morálne hľadisko, keď sa zosnulý ešte počas života rozhodol, že chce byť spopolnený."
Samotný proces prípravy nebohého na jeden alebo druhý spôsob rozlúčky nie je až tak finančne rozdielny. Rozdiel je vo vyhotovení hrobového miesta, resp. pomníka.