NOVÉ ZÁMKY. Aj pre Novozámčanov prišla v stredu 21. augusta 1968 facka. "Okolo štvrtej ráno prišiel avizér, to je človek, ktorý zvoláva ľudí do roboty, keď napríklad zlyhá rušňovodič. Povedal, aby som okamžite išiel do rušňového depa, lebo nás obsadili Maďari," opísal obsadenie Nových Zámkov vojskami Varšavskej zmluvy miestny historik František Daniel.
"Avizér zavolal celé vedenie, u náčelníka depa sme boli asi desiati. Všetky parné mašiny museli zhodiť oheň, prevádzka zastala. Boli sme celí vyjavení. Vybrali sme sa na námestie, veď čo budeme v práci robiť," spomínal v minulosti na Operáciu Dunaj.
Tak znel krycí názov augustového obsadenia Československa.
Mesto obsadila maďarská armáda
Ľudia, tanky, vojenská technika. Hlavné námestie v Nových Zámkoch bolo plné, 21. augusta 1968 o 03:30 ráno ho obsadila maďarská armáda.
Postarali sa o to vojaci 3. motostreleckého práporu, patriaceho do 63. motostreleckého pluku, 8. motostreleckej divízie 5. Armády Maďarskej ľudovej republiky.


Táto armáda pôsobila v Skupine armád Juh, ktoré sa okupačnej operácie zúčastnili.
František Daniel
Povolaním železničiar, no i vášnivý amatérsky historik sa pravidelne s verejnosťou delil aj o spomienky na udalosti z augusta 1968.
Ako štvorročný prežil počas 2. svetovej vojny bombardovanie Nových Zámkov spojeneckými lietadlami. Na štyri hodiny ho "pochovala" bomba, ktorá dopadla vedľa bunkra v záhrade jeho rodičovského domu.
Ako študent Žilinskej dopravnej univerzity sa v roku 1967 podieľal na stavbe Bajkalsko–amurskej magistrály, ktorá sa v meste Tajšet na Sibíri napájala na Transibírsku magistrálu.
Bol zakladateľom Občianskeho združenia Za troma mostami Nové Zámky.
Dlhé roky spolupracoval s domácimi i zahraničnými klubmi vojnovej histórie pri organizovaní podujatí v súvislosti s ukončením II. svetovej vojny v Nových Zámkoch.
Do Nových Zámkov vstúpila cez mýtny most na Komárňanskej ceste.
Okupanti zablokovali prístupové cesty.
Obsadili významné budovy, medzi nimi aj okresný výbor komunistickej strany (dnešný mestský úrad), Mestský a Okresný národný výbor (ONV), Okresnú vojenskú správu (OVS), Verejnú bezpečnosť, Okresný súd, poštu, banku, železničnú stanicu či rušňové depo. Miestne kasárne síce obkľúčili, no neobsadili.
Na piatu ráno si nechal veliteľ pluku – generálmajor Kiss Lajos zvolať ich predstaviteľov i vedenie mesta.
"Dlhotrvajúce rokovanie o ich spolupráci s velením pluku však neprinášalo výsledky. Medzitým sa situácia v meste začala vyostrovať. Nespokojnosť a protesty obyvateľstva v obedňajších hodinách prerástli do masovej demonštrácie, ktorej centrum bolo na Hlavnom námestí," opísal František Daniel udalosti z augusta 1968.
"Hlavní aktéri rokovania generálmajor Kiss Lajos a vedúci tajomník Okresného výboru KSS Michal Šucha sa osobne poznali z čias 2. svetovej vojny. Pri stretnutí sa objali čo vyvolalo veľké rozhorčenie," zhodnotil.

Mladíci sa odmietli vzdať, Maďari odtiahli
Ešte pred odtiahnutím z mesta skúsila maďarská armáda obsadiť miestne kasárne. Nepodarilo sa, proti boli 19 až 21-roční mladíci v službách československej armády a odmietli sa vzdať.

O deň neskôr sa teda Maďari z mesta stiahli. Podľa Františka Daniela za to mohol útok na generálmajora Kissa, jeho neúspešný pokus o zmier ale aj odbor obkľúčených československých vojakov.