NOVÉ ZÁMKY. "Je prvým veľkým architektonickým dielom železničnej dopravy druhej polovice 20. storočia a vo všeobecnosti ďalším z radu mimoriadnych architektonických diel neskorej moderny na Slovensku," uviedol Richard E. Pročka z Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
Reaguje tak na fakt, že železničnú stanicu v Nových Zámkoch uznali pamiatkari ako národnú kultúrnu pamiatku. Do evidencie pribudla spolu s dvoma vodojemami.
Unikátne múzeum na Slovensku zatvárajú. Donútila ich pravidelne sa opakujúca situácia Čítajte "Je zaujímavá nielen svojím architektonickým riešením a postavením v rámci urbanizmu mesta, ale aj bohatým zastúpením umeleckých diel v interiéri aj exteriéri," vysvetlil Pročka s tým, že ide o stavbu s komplexným a kvalitným koncepčným riešením.
Obvineného partnera zavraždenej hádzanárky zo Štúrova prepustili na slobodu Čítajte Napriek tomu, že dnes už ide o kultúrne dedičstvo, je interiér stanice a jej okolie často útočiskom asociálov, ktorí strpčujú život cestujúcim i zamestnancom. Lokalitu preto musí často naštevovať polícia.
Chcú postaviť modernú zdravotnú kliniku. Do mesta má prilákať ďalších lekárov Čítajte Pôvodnú budovu zničilo bombardovanie
Veľkou raritou bola rómsku kapela, ktorá vítala prichádzajúce a odchádzajúce rýchliky.
Prvý osobný vlak prešiel stanicou 16. decembra 1850 z Viedne, cez Bratislavu a Nové Zámky do Budapešti.
Keďže Nové Zámky boli už pred druhou svetovou vojnou významným železničným uzlom, pôvodná stanica z druhej polovice 19. storočia sa trikrát ocitla v hľadáčiku bombardérov.
Tri tragické bombardovania
Prvé bombardovanie zasiahlo železničnú stanicu, priľahlé priestory a vyžiadalo si tak veľa mŕtvych a ranených. Dodávka elektrickej energie, plynu, telefonické, telegrafné a poštové spojenie s okolitým svetom bolo prerušené.
Pri druhom bola zničená celá oblasť v okolí železničnej stanice a železničná kolónia mesta. Okrem priestoru stanice boli zasiahnuté priamymi zásahmi aj dnešné ulice Cyrilometodská, SNP, T. G. Masaryka a G. Bethlena. Boli zaznamenané o niečo menšie škody ako počas predošlého bombardovania. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Zničených bolo 40 rušňov s 1370 naloženými vagónmi.
Najtragickejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945, keď anglo-americké letectvo zhodilo na mesto 700 bômb. Z pôvodných 3394 domov bolo zničených 2023. Toto bombardovanie postihlo predovšetkým stred mesta. Bola zničená Mestská radnica, v troskách ktorej zahynulo 14 zamestnancov, priamy zásah dostal hotel Zlatý lev, kde sa priamo zničili, alebo následne sa stratili listiny a predmety mimoriadneho historického významu zo zbierok miestneho múzea. Takmer všetky historické budovy v meste boli pri náletoch zničené, prípadne poškodené do takej miery, že museli byť po vojne zbúrané.
Tie ju ako strategicky významný cieľ zničili 7. a 14. októbra 1944 a 14. marca 1945. Dočasne ju nahradila budova, ktorá poskytovala služby až do roku 1971.
Druhú najväčšiu zahraničnú investíciu na Slovensku odmietajú. Pellegrinimu poslali list, založili proti nej iniciatívu Čítajte Na jej mieste vyrástla v rokoch 1966 - 1971 súčasná budova s presklenou fasádou. Navrhol a projektoval ju architekt Vojtech Fifík, sám pritom na stavbu dozeral. Železničné staviteľstvo Bratislava ju stavalo s ďalšími štrnástimi subdodávateľmi.
Železničná stanica v Nových Zámkoch po bombardovaní (zdroj: Archív Františka Daniela)"Vzhľadom na význam Nových Zámkov ako železničného dopravného uzla mal možnosť navrhnúť veľkorysý urbanisticko-architektonický koncept výpravnej budovy, ktorý zodpovedal aktuálnym európskym trendom v železničnej doprave," priblížil Pročka.
