Ako chlapec si futbalovú loptu brával aj do postele, sníval s ňou svoj veľký sen

Pochádza z malej dedinky Lelá pri Štúrove, v okrese Nové Zámky. Pred piatimi rokmi hral ešte štvrtú ligu za Hurbanovo a pracoval ako tesár. Strieľanie gólov mu išlo v každom mužstve a v každej súťaži. Bude tomu tak aj v tej najvyššej? Porozprávali sme sa tridsaťročným kanonierom KFC Komárno GÁBOROM TÓTHOM.

Ako a kedy si sa dostal k futbalu ?

Futbal som miloval už ako malý chlapec a milujem ho aj dnes. Futbalová lopta bola pre mňa tým najkrajším darčekom. Keď som ju dostal a bola nová, brával som ju všade so sebou, ešte aj do postele. Spolu s ňou som sníval o tom, že raz budem profesionálnym hráčom. V mojej rodine bol futbal večnou témou. Už, žiaľ, nebohý starý otec bol rýchlym krídlom a neskôr trénerom. Otec bol stredopoliarom a tvorcom hry, kým brat hrával v strede poľa aj v obrane. Mňa zas baví dávať góly.

Kde všade si hrával, kým si neprestúpil do Komárna?

Prvýkrát som bol registrovaným hráčom v žiackom tíme Salky, neskôr som dlhé roky hrával v Štúrove. Tu som už ako 16–ročný okúsil, ako chutí futbal medzi dospelými. Vždy som chcel hrať na hrote, prípadne na krídle, keďže som vďaka rýchlosti a agresivite dokázal strieľať góly.

Žiaľ, v roku 2013 som sa vážne zranil. Mal som roztrhnuté krížne väzy v kolene a takmer dva roky som sa neobjavil na trávniku. V roku 2015 som sa vrátil do Salky rozohrať sa v VI. lige. Vyhrali sme súťaž a ja som v nej strelil tuším 36 gólov. Vtedy si ma zavolali späť do Štúrova do IV. ligy. V tej sezóne sme skončili na druhom mieste, pričom nám prvenstvo uniklo len tesne.

So 16 gólmi som sa stal najlepším strelcom svojho mužstva. Nasledujúca sezóna nám však nevyšla zďaleka tak, ako sme si predstavovali, z čoho pramenili nezhody a konflikty v šatni. V roku 2018 som sa dostal do Šiah, kde ma v V. lige prijali veľmi vrúcne. Za pol sezóny som tu strelil 20 gólov, čo vzbudilo záujem funkcionárov štvrtoligového Hurbanova.

Do mesta piva som následne aj prestúpil. Chvalabohu, ani tu som so strieľaním gólov neprestal. V sezóne som ich strelil najviac a na základe hlasovania trénerov som sa stal najlepším hráčom súťaže.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Skvelá partia je odhodlaná to spolu potiahnuť aj v najvyššej súťaži, novej výzvy sa nebojí Čítajte 

Do KFC si ťa vytiahol vtedajší tréner Miroslav Karhan. Ako sa ti podarilo aklimatizovať v druhej najvyššej súťaži?

Hrali sme proti Komárnu prípravný zápas. Dobre som sa naň pripravil, išiel som na ryby namiesto tesárskych prác na strechách, ktoré som vtedy vykonával.
Prehrali sme 3:2 a ja som dal oba góly svojho mužstva, čo si všimol aj vtedajší tréner KFC Miroslav Karhan, ktorý mi hneď po zápase navrhol, aby som už od nasledujúceho týždňa trénoval s nimi.

Gábor Tóth má nad hlavou pohár pre víťaza II. ligy (zdroj: TB)

Vhupol som presne do prípravného obdobia, ktoré obsahovalo osem tréningov týždenne a nejaké prípravné zápasy. Musel som si zvykať predovšetkým na rýchlosť, plynulosť a vyššie tempo hry. Veľa som musel popracovať aj na prvom dotyku, ale dal som do toho všetko, aby som to zvládol. Vyžadovalo si to z mojej strany maximálnu koncentráciu. Vo svojom prvom prípravnom zápase za Komárno som proti treťoligovej Galante skóroval už v 4. minúte zápasu.

V tom druhom proti maďarskému Vasasu som dal dva góly a v treťom proti Seredi, ktorá hrala vtedy najvyššiu súťaž, som dal víťazný gól. Získal som si tak priazeň vedenia KFC Komárno a tomuto klubu sa snažím už štvrtý rok odvádzať čo najlepšie služby.

Čo znamenal pre teba aj mužstvo príchod trénera Mikuláša Radványiho?

K mužstvu prišiel jeden veľmi skúsený tréner, ktorý priniesol so sebou stabilitu, ako aj disciplínu. Jeho príchodom sme dokázali streliť veľa gólov zo štandardných situácií, mužstvo sa stalo agresívnejším.

Mal som niekoľko zranení. Bolo tak, že som hral viac, inokedy menej, ale keď som dostal príležitosť, snažil som sa odviesť maximum a vniesť do hry akýsi pozitívny impulz.

V sezóne 2022/2023 už v druhej lige si sa stal najlepším strelcom mužstva s 9 gólmi. Ako si na to spomínaš?

Väčšinou nie som so svojimi výkonmi spokojný. Ihneď si pozriem zo záznamu zápas a snažím sa ho analyzovať z hľadiska, či som mohol v danej situácii urobiť lepšie riešenie. Deväť gólov nepovažujem za výnimočný výkon. Mal som ich streliť viac.

Čo Ti prebehlo hlavou, keď po zápase v Trebišove zaznel záverečný hvizd a bolo jasné, že ste víťazmi II. ligy a postupujúcimi do najvyššej súťaže?

Bol to nie len pre mňa, ale aj pre spoluhráčov fantastický, neopísateľný pocit. To sa dá len prežiť, bol som nesmierne šťastný. Po zápase som ihneď volal rodičom, ktorým môžem ďakovať nesmierne veľa.

Vozili ma na tréningy, keď som bol malý. Samozrejme, aj manželke, ktorá zápasila so slzami, radujúc sa z môjho úspechu. Boli to veľmi dojímavé chvíle. Pravdaže aj jej ďakujem za všetko, najmä za to, že dokáže pri sebe trpieť takéhoto futbalového blázna.

Ako si prežíval slávnostný ceremoniál po zápase s Petržalkou?

Priznám sa, bol som trocha sklamaný, lebo sme prehrali. Nastúpil som na zápas od začiatku a gól sa mi nepodarilo streliť. Trvalo to však iba krátko. Potom, ako sme prevzali pohár pre víťaza II. ligy, v našich radoch zavládla opäť eufória.

Góly si strieľal aj v druhej lige, bude tomu tak aj v najvyššej súťaži?

To je otázka budúcnosti. Môžem však sľúbiť, že ak dostanem od trénera šancu, odovzdám zo seba maximum.

Aká je aktuálna nálada vo vašom tíme, tešíte sa už na prvý zápas v najvyššej súťaži?

V majstrovskom tíme môže panovať len výborná nálada a nie je tomu inak ani u nás. Každý z nás je dostatočne motivovaný a prvého zápasu v Niké lige sa už nevieme dočkať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dva góly strelil Mourinhovmu synovi, slovenský klub ťahá do prvej ligy hráč z Mongolska Čítajte 

Čo by si odkázal fanúšikom ?

Len toľko, že im ďakujem za doterajšiu podporu. Všetci v mužstve veríme, že pri nás budú stáť aj v zápasoch Niké ligy.