NOVÉ ZÁMKY. V posledný májový týždeň privolali v Nových Zámkoch na zásah okresnú dobrovoľnú civilnú ochranu. Odstrániť mala populáciu sršňov. Nakoniec vysvitlo, že išlo o iný druh hmyzu - žihadlovku obrovskú (Megascolia maculata).
Ľudia si ju často, aj kvôli veľkosti, mýlia práve so sršňom ázijským. V skutočnosti je však väčšia aj o tretinu a ide o najväčšieho blanokrídlovca Európy.
Rozšírená je hlavne v trópoch a subtrópoch, pochádza zo Stredomoria. Nedávno ju zaznamenali aj v neďalekom Hurbanove, v mestskej časti Bohatá na Novozámockej ulici.

Zmenou klímy sa postupne dostali aj na juh Slovenska. "Niekoľko rokoch ich pozorujem aj na Záhorí. Je to druh, ktorý pravdepodobne expanduje. Hranica jeho výskytu je pohyblivá. Najlepšie podmienky však má na juhu Európy," vysvetľuje zoológ Marek Semelbauer zo Slovenskej akadémie vied.
Mýlia si ich so sršňami, pred rokom zlikvidovali celú skupinu
Na Slovensku pritom ide o zákonom chránený druh hmyzu, v našich končinách pomerne vzácny, pripomína zoológ Jozef Lengyel zo Štátnej ochrany prírody. Jej populácia je ohrozená a spoločenská hodnota je dvesto eur.

Lengyel z ubezpečuje, že pre človeka nepredstavuje nebezpečenstvo a je neškodná.
"To by ste ju museli vyslovene chytať do ruky. Nie sú agresívne. Môže síce vyzerať ohrozujúco, no je to pekný živočích opeľujúci niektoré druhy kvetov. Navyše môže byť užitočná aj v prípade premnoženia niektorých veľkých chrobákov ako sú nosorožteky," pridáva sa Marek Semelbauer, ktorý žihadlovky niekoľko rokov pozoruje.

Napriek tomu minulý rok na cintoríne v Nových Zámkoch prišla o život celá skupina žihadloviek.
"Na človeka vôbec neútočí, no ľudia ju zabíjajú, keďže si ju mýlia so sršňom ázijským. Práve kvôli tomu jeden pán z Nových Zámkov nahlásil kolóniu žihadloviek. Cintorín ju následne nechal chemicky zlikvidovať. Žiaľ, dejú sa aj také veci," popísal Lengyel.

Vzhľadom na spoločenskú hodnotu žihadlovky môže ísť v podobných prípadoch aj o trestný čin.
V prípade, že si niekto nie je istý druhom hmyzu, zoológovia odporúčajú odfotiť ho a dať posúdiť odborníkom, či skutočne ide o sršňa. Semelbauer totiž očakáva, že na Slovensku sa opäť vo väčšej miere objaví invázny sršeň ázijský. "Dosť sme ho pozorovali na opačnej strane Dunaja, takže je veľmi pravdepodobné, že príde aj k nám."

Nemusia sa inštinktívne brániť
Na rozdiel od niektorých iných druhov hmyzu sa žihadlovky nemusia inštinktívne brániť pred väčšími živočíchmi. Preto aj prirodzene na človeka neútočia.
Žijú totiž skôr samotársky. "Nie sú spoločenské, nezhlukujú sa do veľkých skupín. Preto pre nich nemá zmysel brániť sa pred veľkým živočíchom, ako je napríklad človek. Nemajú nejakú kolóniu, ktorú by bránili," vysvetľuje Semelbauer.
Pripomína, že žihadlovky síce možno vidieť aj v skupinkách. "Nie je to tým, že by niekde v okolí mali hniezdo. Ide o samcov, hľadajúcich samičky. Tie keď sa vynoria, samci ich oplodnia a opäť sa rozídu."

Parazituje na chrobákoch
Žihadlovky sú sfarbené väčšinou načierno so žltými pásikmi alebo škvrnami na brušku.
Lesklé telo má pokryté hustou vrstvou chĺpkov. Hlava je u samíc zvrchu žltá až oranžová, u samcov sú čierne. Na brušku má štyri žlté škvrny bez chĺpkov. Samička môže v rozpätí dosahovať aj šesť centimetrov.
Na rozdiel od bežnej osy, ktorá má dva žlté pásiky na brušku, má žihadlovka iba jeden pásik. Niektoré exempláre môžu mať okrem žltého pásika ešte na druhom brušnom článku žlté škvrny.

Živia sa nektárom a peľom. Vyvíjajú sa v larvách veľkých chrobákov, hlavne nosorožtekov, na ktorých parazitujú.
"Prehrabe sa k nim do zeme, paralyzuje žihadlom a nakladie do nich vajíčka. Postupne ich ako taká malá pijavica vycicia a zožerie," opisuje Marek Semelbauer proces rozmnožovania sa žihadlovky.

Vyliahnuté larvy žihadlovky postupne rastú, zvliekajú sa, až sa napokon vedľa zvyškov svojho hostiteľa zakuklia. V hodvábnom kokóne prečkajú zimu a úkryt opustia až začiatkom leta.
Ich potomstvo dokáže prežiť len v lokalitách, ktoré sú zároveň aj domovom veľkých druhov chrobákov.
