NOVÉ ZÁMKY. V júni má slovenský parlament prerokovať návrhy z dielne SNS, ktoré majú sťažiť novinársku prácu - zasiahnuť do slobodného prístupu k informáciám a zároveň priniesť možnosť pokutovať médiá.
S návrhom novely prišla štvorica poslancov Adam Lučanský, Rudolf Huliak, Andrej Danko a Milan Garaj. Do platnosti ju navrhujú od decembra 2024.
Ak návrhy poslanci odhlasujú, nepochybne sa to dotkne nielen celoštátnych, ale aj regionálnych médií. Tie sú tiež často odkázané na infožiadosti.

Najdlhší možný čas
Samospráva má zo zákona povinnosť odpovedať na infožiadosť do ôsmich pracovných dní. Už dnes platí, že na odpovede na infožiadosť sa čaká najdlhší možný čas.
Národniari chcú, aby sa odpovede na infožiadosti zo strany novinárov spoplatňovali, napríklad za "mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií".
Po novom by tak mala samospráva (alebo akýkoľvek iný verejný orgán) po prijatí infožiadosti oznámiť žiadateľovi sumu, za ktorú informácie sprístupní.
Ak žiadateľ do siedmich dní nezaplatí, verejný orgán žiadosť odloží.
"Povinná osoba môže požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií žiadané prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní," píše sa v návrhu novely zákona.
V praxi to vyzerá tak, že na ôsmy deň mailom oznámi, že si lehotu predlžuje o ďalších osem dní.
Na často banálne odpovede tak novinári neraz čakajú aj 16 pracovných dní, resp. vyše tri kalendárne týždne. Často sa stáva, že odpoveď dorazí v posledný deň, krátko pred 16.00 h. Odpovede sú navyše často neúplné.
Samospráve to poskytuje potrebný časový priestor - aj vďaka pretlaku informácií v mediálnom priestore - po troch týždňoch už žiadna horúca téma nie je až tak horúca.
Tak je to v tom "lepšom prípade". V tom horšom ju nahradí iná - ďalšia situácia zasahujúca do života obyvateľov. Ak chce dať novinár priestor mestu na vyjadrenie - a mal by dať - kolotoč lehôt sa opakuje.

Mediálne púšte sa môžu rozrásť
Už dnes žije takmer tretina Slovákov v regiónoch s tzv. mediálnymi púšťami. Transparency International Slovensko (TIS) vo svojej analýze poukázala na fakt, že v mediálnej púšti leží až 33 z celkovo 72 slovenských okresov.
Z toho až 25 okresov je nedostatočne pokrytých lokálnym spravodajstvom a desatina okresov nie je vôbec pokrytá.
Zohľadnila pritom počet regionálnych médií - printov, online spravodajstiev, rádií a televízií, s výnimkou médií prevádzkovaných samosprávami.
Zavádzanie nových zákonov z dielne SNS určite padne vhod nejednej samospráve. Posilní neraz ešte stále utkvelú predstavu jej vedenia o tom, že má právo neinformovať o svojich rozhodnutiach a nezdôvodňovať ich.

Veď koniec koncov, od voličov dostala mandát a tí jej vystavia vysvedčenie v najbližších voľbách. V rukách má však tromfy volebného roka, napríklad asfaltovanie ciest a chodníkov.

Výsledkom môže byť opak toho, čo by sa malo diať. Vznikne podhubie pre ďalšiu korupciu trápiacu menej rozvinuté regióny - stále menej nezávislých novinárov o nej bude môcť písať.
Môže sa stať, že finančne poddimenzované redakcie v regiónoch si nebudú môcť dovoliť platiť za sprístupnenie informácií. Už dnes majú problém obsadiť redaktorské pozície kvalitnými ľuďmi.
"Je nevyhnutné, aby aj v regiónoch pôsobili nezávislé médiá, z ktorých by obyvatelia mohli čerpať objektívnejšie informácie o dianí ako to, čo im servírujú miestne radnice. Tam, kde chýba nezávislé médium, sú politici pod slabšou kontrolou a aj podľa medzinárodných skúseností v nich rastie riziko zneužívania moci a zle informovaných rozhodnutí obyvateľov a voličov," apeluje Transparency.

