V dnešnom futbale sa čoraz častejšie stretávame s javom, že po trávnikoch nižších súťaží nám behajú hráči po štyridsiatke, päťdesiatke a niekedy aj po šesťdesiatke.
Jedným z takýchto futbalových veteránov je Juraj Slovák, ktorý nedávno oslávil 63. narodeniny.
Oblieka dres TJ AGRO Zemné v VIII. lige ObFZ Nové Zámky a futbal mu ešte aj po šiestom krížiku chutí. Udržiava sa vo veľmi dobrej kondícii, väčšinou v zápasoch strieda, ale zvláda odohrať aj celých deväťdesiat minút, čo je obdivuhodné.
Je platným hráčom svojho mužstva a navyše dokáže odovzdávať mladším spoluhráčom skúsenosti, ktorých nabral počas svojej kariéry neúrekom. Ako sám vraví, niekedy stačia dve – tri slová, ktoré môžu priniesť počas zápasu želaný efekt.
V žiackom družstve ZŤS Petržalka z roku 1973. Juraj Slovák v hornom rade druhý sprava. (zdroj: archívJS)Mládežnícke roky prežil za Starým mostom
Juraj Slovák začínal ako hokejista v Slovane Bratislava. Ako desaťročný však na podnet svojho spolužiaka presedlal na futbal. Hokejisti mu to aj zazlievali, talent v ňom videl aj renomovaný tréner Ján Starší, ktorý vtedy v Slovane pôsobil. U Juraja však zvíťazil futbal.
V článku sa ďalej dočítate
- Prečo si Juraj Slovák nezahral federálnu ligu,
- do akého klubu sa po vojenčine dostal,
- prečo je ešte stále aktívny v tak vysokom veku,
- aké negatívne javy vo futbale ho v súčasnosti trápia,
- ako sa cíti vo svojom súčasnom klube a dokedy si trúfa ešte aktívne hrať.
Svoje začiatky a mládežnícke roky prežil v ZŤS Petržalka za Starým bratislavským mostom, kde tento klub sídlil. Dostal tu výborné základy, prežil skvelé žiacke roky a neskôr hral najvyššiu dorasteneckú ligu.
Po dvoch rokoch vojenčiny v Čechách sa vracia do klubu, ktorý prežíva svoje najlepšie obdobie. A - mužstvo postúpilo na začiatku osemdesiatych rokov do federálnej ligy. Partia okolo Pochabu, Kadáka, Šimončiča, Pavloviča, ktorí platili vtedy za výborných futbalistov, vypredávala štadión za Starým mostom.
Stal sa trénerom reprezentácie, napriek tomu sa vráti do Nových Zámkov? Čítajte Fandiť Petržalke v nedeľu predpoludním (mužstvo v tomto čase hrávalo svoje zápasy), bolo v tom čase pre mnohých Bratislavčanov veľmi atraktívnou zábavou.
„Dostať sa do takého kádra, aký vtedy Petržalka mala, bolo veľmi ťažké. Boli sme štyria adepti a ten pomyselný Čierny Peter zostal žiaľ v mojich rukách“, spomína Juraj.
Následne viedli jeho futbalové cesty do klubu ŠK Vrakuňa, predtým Doprastav, kde zažil veľmi úspešné roky. Mužstvo pôsobilo tri roky aj v 2. SNFL , svoje zápasy hrávalo na štadióne v Dúbravke.
V roku 1999 sa presťahoval do rodného Palárikova, kde ho známy nahovoril, aby si ešte za miestny klub zahral. Ťahalo mu už na štyridsiatku, ale samozrejme nepovedal nie. Hrával aj za mužstvo starých pánov s názvom ORION, s ktorým zažil nezabudnuteľné chvíle. V roku 2004 odišiel pracovať do Nemecka a následne v roku 2005 do Čiech. Stretol sa tu s opäť veľmi spriaznenými dušami pre futbal. Jeho zamestnávateľ v Českej Lípe mal mužstvo, ktoré hrávalo ligu neregistrovaných.
Negatívne javy v dnešnom futbale ho trápia
Vrátil sa potom do svojej rodnej obce a začal ešte ako 61-ročný za Palárikovo hrať. V plnej miere sa stretával s negatívnym javom nedostatku futbalistov a zániku futbalu ako takého vo viacerých obciach či mestách.
„ Má to určite viacero dôvodov. Kedysi nás ako mladých chalanov museli rodičia po večeroch naháňať, aby sme prišli domov. Hrali sme samozrejme futbal. V dnešnej dobe elektroniky a digitalizácie majú mladí ľudia iné záujmy. Navyše futbal v dnešnej dobe je aj veľký biznis.
Viacero klubov z najvyššej súťaže si skladá svoje kádre zo zahraničných hráčov, ktorí častokrát nie sú až tak kvalitní. Sú predmetom obchodu. Iba veľmi málo hráčov z vlastných liahní dostáva príležitosť v A – mužstvách. Takto strácajú naši mladí hráči motiváciu a často s futbalom aj končia. Je to veľká škoda, určite by sa to malo zmeniť.
A čo sa týka nižších súťaží , ani tam sa nehrá zadarmo. Dnes držia futbal v obciach väčšinou samosprávy. Ak však nie sú k futbalu naklonené, dochádza k tomu najhoršiemu, čiže zániku futbalu. To sa bohužiaľ stalo aj v Palárikove, čo ma veľmi mrzí,“ zamyslel sa Juraj Slovák.
V mužstve rodného Palárikova z roku 2022. Juraj Slovák štvrtý sprava. (zdroj: archívJS)Aj u neho platí, že vek je iba číslo
Láska k futbalu a celkovo k športu ho neopustila a tak si hľadal ešte klub, v ktorom by si mohol zahrať. Našiel si Zemné v ôsmej lige ObFZ Nové Zámky, kam musí síce 50 kilometrov dochádzať, ale podmienky a mužstvo, do ktorého sa dostal, si pochvaľuje.
Oslávil päťdesiatku, do športového dôchodku sa nechystá. Bundesligu si nezahral, Maďarsko chváli Čítajte „Vždy som mal šťastie na výbornú partiu a nie je tomu inak ani v Zemnom. Futbal si tu viem užívať, i keď som po zápase niekedy zničený. Som už v dôchodkovom veku, ale stále aktívny, chodím aj do zamestnania. Verím, že to takto ešte nejaký ten rok potiahnem“, povedal na záver športovec telom i dušou, ktorý je živým dôkazom toho, že vek je iba číslo.
