HURBANOVO. Astronómovia Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove odfotili minulý týždeň padajúci meteor.
Tzv. bolid zachytila kamera pozorovateľskej siete AllSky7 v stredu 17. apríla o 21:47 letného stredoeurópskeho času. Potvrdil to astronóm Peter Dolinský z hurbanovskej hvezdárne.
Bolid preletel nad severnou Moravou, no na oblohe ho bolo vidieť aj na západnom Slovensku.

Podľa Pavla Spurného z Astronomického ústavu Akademie věd ČR v Ondřejove sa rozosvietil 88 kilometrov nad zemským povrchom a zhasol vo výške 34 kilometrov.
Systém siedmich kamier
Tradične sa meteory pozorovali vizuálne. Pozorovateľ si na stanovišti zapisoval poznámky ako začiatky a konce súhvezdí. S príchodom videotechniky začali astronómovia používať videokamery.
Bolid
- Keď teleso vletí do atmosféry, vplyvom trenia väčšinou zhorí. Tento jav voláme meteor. Vidíme jeho dráhu ako horí.
- Ak je teleso o niečo väčšie, povedzme rádovo niekoľko metrov, zhorí síce tiež, ale môže predviesť neopakovateľné divadlo s výbuchom a zažiari ako Mesiac v splne. Takýto jasný meteor nazývame bolid.
- Ak časť z neho dopadne na zemský povrch, označujeme to ako meteorit.
Zdroj: amatérsky astronóm Štefan Kürti
Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove ma k dispozícii viacero videokamier, na pozorovanie telies na oblohe používajú nemecký systém AllSky7 so siedmimi kamerami.
"Je to sedem digitálnych kamier snímajúcich dokopy celú oblohu," vysvetľuje Dolinský zo Slovenskej ústrednej hvezdárne.
Výhodou takéhoto systému je monitorovanie celej oblohy naraz.
"Pozorovaním z jednej kamery sa nedá určiť veľa údajov. Dá sa určiť jasnosť, čas a miesto preletu. No poloha v priestore sa určiť nedá, keďže nevieme, ako ďaleko objekt preletel," pokračuje.
Prirovnáva to k pohybu lietadla.
"Ak letí nízko, prefrčí okolo vás veľmi rýchlo. No ak sa nachádza vo výške niekoľko kilometrov, jeho let sa javí pomaly."
Astronómovia teda využívajú pozorovanie z viacerých stanovíšť. "Tak sa dá trianguláciou zistiť vzdialenosť objektu. Následne sa dá určiť rýchlosť, dráha, spomalenie a aj hustota meteoru. Ak poznáme vzdialenosť, jasnosť a rýchlosť, dá sa určiť aj približná hmotnosť telesa," opisuje výpočty Peter Dolinský.


Dopadne len zriedka
Bolid vzniká veľmi rýchlym preniknutím vesmírneho telesa do atmosféry. V nej dochádza k treniu, teleso sa rozžeraví, začne sa odparovať a rozprašovať.
"Pritom ako sa zahrieva, žiari. To je vlastne jav meteoru. V drvivej väčšine prípadov meteor zanikne v atmosfére. Zvykne sa rozpadnúť až na jemný prach, ktorý sa pomaly dopadá na zem," hovorí Dolinský.
Ak je však teleso dostatočne veľké a kompaktné, časť z neho "prežije" prelet atmosférou a dopadne na povrch Zeme ako meteorit. Vtedy je možné ho fyzicky nájsť na zemi. Podľa astronóma je to však veľmi zriedkavý jav.

Jasnosť meteoru výrazne závisí od hmotnosti. "Ak je jasný približne ako mesiac v splne, dá sa predpokladať, že na zem určite niečo dopadne. Ak je síce veľmi jasné, no slabšie ako mesiac v splne, pravdepodobne nič na zem nedopadne. To bol aj prípad tohto meteoru."
Bolid, ktorý preletel nad Moravou, mal podľa českého odborníka Pavla Spurného pri vstup do atmosféry zhruba 700 gramov. Väčšinou však bolidy vážia desiatky gramov.
"Tieto menšie telesá zbrzďujú asi vo výške 20 až 30 kilometrov nad povrchom Zeme. Potom klesajú voľným pádom a ustália sa na rýchlosti pár stoviek kilometrov za hodinu. Možno by dokázali pri dopade rozbiť okno, no nič vážne by sa zrejme nestalo. No dopad väčších kusov, ktoré majú sto a viac gramov, by mohol byť aj pri nižšej rýchlosti nepríjemný. Ani to by však nestačilo na vytvorenie kráteru," uzavrel Peter Dolinský.
